Zástupcovia prvého tábory sú presvedčení, že evolúcia je už na konci a človek sa ďalej nevyvíja. Genóm človeka sa neustále premieňa, lenže kvôli kríženiu sa zmeny, aj tie najvýhodnejšie, nemajú šancu uchytiť. Vychádzajú z toho, že prepojené ľudské populácie bránia prírodnému výberu rovnako ako aj moderná medicína. Počas evolučného vývoja sa v prírode rozmnožovali len tí najlepší, dnes to medicína umožňuje aj slabším. Preto podľa nich nemá evolúcia vplyv na ľudí.
Druhá strana tábora protirečí argumentami, podľa ktorých sa v dnešnej dobe ľudstvo mení skôr kultúrou a technológiou než prírodou. Podľa antropológov a genetikov je i dnes na človeku možné pozorovať evolučné zmeny, ktoré vychádzajú zo zásad dedičnosti. Pomocou najnovších technológii sa vedcom z kalifornskej Stanfordovej univerzity podarilo zachytiť zmeny v genetickej výbave človeka za posledných 100 generácií, čo reprezentuje približne 2000 rokov.
Najvýraznejšie zmeny vedci zaznamenali v génoch súvisiacich s trávením mliečneho cukru laktózy. Človek je jediný cicavec, ktorý dokáže túto látku stráviť aj v dospelosti. Táto tolerancia sa v histórii človeka objavila asi pred 7500 rokmi.
Vývoj zaznamenáva aj obranyschopnosť voči niektorým ochoreniam, prebiehajúca evolúcia farieb pleti, neustále sa vyvíjajú i znaky podmienené veľkým množstvom génov (telesná výška, obvod hlavy novorodencov) a niektoré zmeny genómu sú viazané na pohlavie (zväčšovanie šírky bokov u žien).
Zuby múdrosti
Nie každému z nás tieto stoličky narastú. Ľuďom sa vyvinuli pravdepodobne v dobách, kedy potrebovali žuvať tvrdú potravu. Prechodom na varenú stravu, sa začali jednotlivé zuby zmenšovať spoločne s čeľusťou.
Pred niekoľkými tisíckami rokov sa objavila mutácia, ktorá zabránila zubom múdrosti narásť. Podľa expertov má túto genetickú novinku asi jeden zo štyroch ľudí. Ak to trochu zveličíme, môžeme konštatovať, že takýto jedinci bez tretích stoličiek sú na vyššom evolučnom stupni.