Vedci sa domnievajú, že prišli na príčinu autoimunitných chorôb

V súčasnosti existuje približne 100 autoimunitných chorôb. Patrí medzi ne celiakia, Crohnova choroba, systémový lupus, cukrovka 1. typu či reumatoidná artritída. Ide o choroby, pri ktorých imunitný systém útočí na vlastné bunky. 

. Pre pacientov s týmto typom diagnóz však prichádza dobrá správa. Vedci z Yale University zverejnili v marci v odbornom časopise Science výsledky štúdie, ktorá identifikuje príčinu ich vzniku a predstavili tiež metódy ako autoimunitné choroby liečiť.

Podľa zistení vedeckého tímu stojí na začiatku zápalového procesu baktéria žijúca v čreve Enterococcus gallinarum, ktorá patrí do skupiny enterokokov schopných spôsobovať infekcie. Na základe realizovanej štúdie je však nebezpečná v tom, že dokáže vycestovať z čreva do pečene, sleziny alebo do lymfatických uzlín.  

Na základe informácií uverejnených na portáli www.zriedkavechoroby.sk pracovali vedci s geneticky upravenými myšami náchylnými na autoimunitné choroby. Analyzovali u nich baktérie v čreve a identifikovali tie, ktoré spôsobujú zápal alebo sa podieľajú na vytváraní protilátok, ktoré podnecujú autoimunitnú odpoveď. Vinníkom bola jednoznačne baktéria E. gallinarum. Výsledok potvrdili, keď porovnali pečeňové bunky zdravých ľudí s pečeňovými bunkami ľudí s autoimunitnou chorobou a v ich pečeni našli stopy nebezpečného enterokoka.

Nielenže vedci z Yale University identifikovali zdroj, ale našli aj efektívne spôsoby na potlačenie autoimunitnej odpovede. Rast E. gallinarum dokážu ovplyvniť antibiotiká, ale aj vakcína.Vakcína proti E. gallinarum predstavuje špecifický prístup, lebo očkovanie proti ostatným baktériám nie je prevenciou proti úmrtnosti alebo autoimunite,“ zdôrazňuje Martin Kiegel, jeden z autorov, v publikovanom stanovisku. „Vakcína sa podáva injekčne do svalu, aby neovplyvnila iné baktérie žijúce v črevách. Liečba pomocou antibiotík a vakcinácia sa javia ako sľubné a mohli by zlepšiť životy pacientov s autoimunitnými chorobami.“

„Autoimunitné choroby postihujú približne 5 až 7 % populácie. Za bežné choroby sa považujú tie, ktoré sa týkajú viac než 1 % obyvateľstva a patrí sem reumatoidná artritída, cukrovka 1. typu alebo tyreoitída, zápal štítnej žľazy. Zo skupiny zriedkavých chorôb je to napríklad systémový lupus erythematosus (SLE) charakteristický tým, že postihuje viac orgánov, a zasahuje približne 0,1 % ľudí. Výskum zameraný na túto časť pacientov má nesmierny význam, keďže pochopenie procesov prispievajúcich k zhoršeniu ich zdravotného stavu im môže priniesť benefit vo forme inovatívnej liečby,“ hovorí Tatiana Kubišová z občianskeho združenia Zriedkavé choroby.

Počet ľudí s autoimunitnými chorobami sa neustále zvyšuje. Za posledných desať rokov došlo najmä k nárastu reumatických, endokrinologických, gastrointestinálnych a neurologických autoimunitných chorôb. Najväčším skokanom je na základe tridsiatich štúdií práve celiakia, pričom najvyššie percentá novo diagnostikovaných pacientov dosiahli prosperujúce krajiny Kanada, Izrael, Holandsko, Dánsko, Veľká Británia, Španielsko, ale aj Česká republika.

Medzi ďalšie autoimunitné choroby patrí aj cukrovka 1. typu, ktorej výskyt sa výrazne zvýšil najmä v Izraeli, v krajinách EÚ, Srbsku a v Kanade.  Na vzostupe je aj zriedkavá choroba myasténia gravis, ktorá má neurologický základ a prejavuje sa svalovou slabosťou. Pacienti s touto diagnózou pribudli najmä v Dánsku, Taliansku, Nórsku a v Japonsku.

e.gallinarum yale

Pečeňové bunky človeka s autoimunitnou chorobou, oranžové body sú E. gallinarum. 

Zdroj:https://news.yale.edu/2018/03/08/enemy-within-gut-bacteria-drive-autoimmune-disease

 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.