Informácie o Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchou ko- gnitívnych funkcií s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči, schopnosti učiť sa a úsudku.

Čo by ste mali vedieť ?

Kognitívne funkcie sú myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa, prispôsobovať sa me- niacim sa podmienkam prostredia. Sú to vnímanie, pamäť, koncentrácia, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok. Alzheimerova choroba je najčastejšiou príčinou demencie. Prvýkrát ju identifikoval v roku 1907 nemecký lekár Alojz Alzheimer, po ktorom do- stala meno.

Prejavy Alzheimerovej choroby môžu byť rôzne a prvé príznaky choroby sa mnohokrát pripisujú star- nutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu a koníčky a často sa opakuje. Ochorenie môže spustiť úraz, chirurgický zákrok alebo aj pobyt v nemocnici.

10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby

• Zhoršovanie najmä krátkodobej, ale aj dlhodobej pamäti
• Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností
• Ťažkosti s rečou
• Dezorientácia v čase a priestore
• Zhoršený úsudok
• Problémy s abstraktným myslením
• Nesprávne umiestňovanie predmetov
• Zmeny nálady a správania
• Zmeny osobnosti
• Strata iniciatívy

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutoč- nosti či schopnosti šoférovať auto. Neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií, schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Človek zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných a izolá- cia. Človek s demenciou často trpí depresiou a poruchami spánku. V strednej fáze ochorenia človek prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, je ohrozený pádmi, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach. Neskôr sa pridajú zmeny v správaní i úplná ča- sopriestorová dezorientácia. V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby pacient prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môže sa pridružiť problém s prehĺtaním. Ľudia s týmto ochorením žijú po jeho diagnostikovaní od dvoch do dvad- sať rokov, v priemere najčastejšie od osem do desať rokov.


Koho Alzheimerova choroba najčastejšie postihuje?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí demencia Alzheimerovho typu medzi jednu z 10 najčastejších príčin úmrtí. So starnutím obyvateľstva riziko vzniku ochorenia rastie a jeden z 20 ľudí starších ako 65 rokov trpí Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie rizikové faktory pre vznik ochorenia sa zaraďujú: pozitívna rodinná anamnéza, ženské pohlavie, genetická záťaž, úrazy hlavy, vysoký krvný tlak, zvýšená hla- dina cholestorolu, zvýšená hladina homocysteínu, poruchy prekrvenia mozgu a vzdelanie. Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po me- nopauze. Rizikovým faktorom, ktorý môže každý z nás ovplyvniť, je nízka mentálna aktivita.

Existuje prevencia?

Prevenciou vzniku Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú aj aktivity ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúšte- nie krížoviek či čítanie. V špecializovaných centrách ako je napríklad Centrum MEMORY, môže ktokoľvek absolvovať špeciálny tréning pamäti pod vedením odborníkov. Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.

Máme účinnú liečbu?

Napriek pokroku modernej medicíny nevieme Alzheimerovu chorobu vyliečiť, ale vieme spomaliť jej priebeh. Pacientom sú v súčasnosti k dispozícii lieky, ktoré dokážu oddialiť najťažšie štádiá ochorenia, zlepšiť kvalitu života, udržať samostatnosť, a tak znížiť záťaž na ich opatrovateľov. Popri užívaní liekov, ktoré predpisuje lekár, sú vhodné aj rôzne formy nefarmakologických terapií. Je to vlastne stimulácia psy- chickej činnosti prostredníctvom činnosti, hudby či kreatívnych techník. Aktivitu mozgu účinne stimulujú moderné prístupy, akou je napríklad reminiscenčná, teda spomienková terapia, ktorá využíva spomienky ako vhodný prostriedok ich aktivizácie a stimulácie duševných schopností. Spomienkovú terapiu využíva- jú pri svojej každodennej práci i odborníci z Centra MEMORY v Bratislave.

Alzheimer si nevyberá

Alzheimerovou chorobou trpela alebo trpí aj veľa známych osobností. Najznámejší z nich bol pravdepo- dobne bývalý americký prezident Ronald Regan. Rovnaká choroba však postihla aj britského ministerské- ho predsedu Winstona Churchilla, významného spisovateľa 19.storočia Charlesa Dickensa, francúzskeho hudobného skladateľa Maurice Ravela, holywoodskú divu Ritu Hayworth, amerického herca Petra Falka, bluesového kráľa B.B.Kinga či českého hudobného skladateľa Petra Hapku. Zo žijúcich osobností týmto ochorením trpí napríklad česká herečka Květa Fialová i americký herec Sean Connery, známy ako jeden z predstaviteľov agenta 007.

www.spoluprotidemencii.sk 


Kto bol Alois Alzheimer?

Alois Alzheimer sa narodil 14. 6. 1864 v Nemecku. Lekársky titul získal v roku 1887 na Wűrzburgskej univerzi- te. Psychiatrickú prax začal v Nemocnici pre duševne chorých a epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zaujímal o liečbu duševných chorôb. Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou na klinike stareckej demencie. Bol zručným laboratórnym technikom, dosahoval značnú presnosť v popisoch mikroskopickej patológie. Založil archív pitevných prípadov, ktorý bol veľmi užitočný v jeho ďalšej kariére. Od roku 1902 pracoval na univerzite v nemeckom Heidelbergu u profesora Emila Kraepelina, zakladateľa modernej klinickej psychiatrie. Keď bol Krae- pelin poverený vedením nového klinického a výskumného strediska v Mníchove, vzal vtedy tridsaťdeväťročného Alzheimera so sebou. Výsledky jeho výskumov výrazne posunuli hranicu poznania v oblasti patologických zmien ľudského mozgu. V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom „O zvláštnej chorobe mozgovej kôry“, v ktorej popísal prípad pani Augusty D. prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časopriestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená choroba ako jedinečný prípad, líšiaci sa od všetkých ostatných. Prípad pani Augusty D. je prvým odborným popisom tejto choroby. V roku 1910 bol v 8. vydaní známej učebnice psychiatrie Emilom Kraepelinom pre novopoznanú formu demencie navrhnutý názov Alzheimerova choroba. Kráľ Wilhelm II. Vymenoval Aloisa Alzheimera v roku 1912 za profesora psychiatrie na Univerzite Friedricha Wilhelma vo Wroclawi. Alois Alzheimer zomrel 19. 12. 1915 vo Wroclawi vo veku 51 rokov. Pochovaný je v Nemecku vo Frankfurte nad Mohanom.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.