Výskyt zápalových črevných ochorení stále stúpa

Skratka IBD (inflammatory bowel disease) alebo zápalové črevné ochorenie združuje Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu, ktoré bez diagnostiky a liečby môžu vyústiť do život ohrozujúcich komplikácií, vrátane rakoviny hrubého čreva. 

Ich výskyt z roka na rok stúpa a najčastejšie postihuje mladých ľudí vo veku 15 až 35 rokov. Výnimkou však nie sú ani deti.  Na Slovensku trpí touto diagnózou asi 14-tisíc pacientov, v Európe sú to viac ako tri milióny. Príčina ich vzniku stále nie je jasná. Spájajú ich bolesti brucha, riedka stolica, časté hnačky, zvýšená teplota, letargia, depresie, môžu sa pridružiť rôzne prejavy na koži, zápaly kĺbov, pečene či očí. Mnohí pacienti sa musia naučiť žiť s vývodmi.

Príčiny nejasné, diagnostika náročná

Doteraz nie je celkom jasné, čo ochorenia spôsobuje. „Vieme o mnohých faktoroch, ktorých kombinácia sa môže podpísať pod vznik IBD, no jednoznačne identifikovanú baktériu, vírus alebo pleseň nemáme. Najväčší problém vidíme v zlyhaní komunikácie nášho imunitného systému,“ vysvetlil primár chirurgie bratislavskej Nemocnice sv. Michala Dušan Podmanický, ktorý sa špecializuje na IBD. Určitú úlohu hrá aj dedičnosť v kombinácii s dlhodobým stresom, nezdravou životosprávou či vírusmi. „Existujú faktory, ktoré môžu čiastočne znížiť riziko vzniku týchto ochorení, ako napríklad dojčenie alebo čo najmenšie užívanie antibiotík v detstve. Jednoznačná prevencia pred vznikom IBD však neexistuje,“ povedala gastroenterologička Zuzana Zelinková, ktorá sa problematike IBD intenzívne venovala v zahraničí, najmä v Holandsku, a dnes svoje skúsenosti uplatňuje na Slovensku.

Diagnostika oboch ochorení je podľa lekárov nesmierne náročná. Môže trvať aj roky, kým pacient zistí, čo ho v skutočnosti trápi. Gastroskopia ani kolonoskopia nedokážu obsiahnuť väčšinu tenkého čreva a pri prvých problémoch sa najskôr musia vylúčiť bežné diagnózy ako potravinové intolerancie či helicobacter. „Ak ochorenie postihuje tenké črevo, využívame pri vyšetreniach sonografiu a magnetickú rezonanciu. Často je potrebné vyšetriť endoskopicky tenké črevo, čo je pre pacientov relatívne zaťažujúce vyšetrenie. “  uviedla Zuzana Zelinková. Ako ďalej vysvetlila, ulcerózna kolitída postihuje výlučne hrubé črevo, zatiaľ čo Crohnova choroba môže zaútočiť na ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu.

Liečba si vyžaduje multidisciplinárny prístup

Po diagnostike sa začína hľadanie efektívnej liečby, ktorá sa môže líšiť od pacienta k pacientovi. Stará sa o neho tím odborníkov, ktorí spoločne komunikujú postup liečby. Na prvom mieste je medikamentózna liečba. Podľa Zuzany Zelinkovej lieky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď, dokážu v prípade oboch diagnóz výrazne zlepšiť kvalitu života. U mnohých pacientov však liečba buď nezaberá alebo bola podaná neskoro. Vtedy je čas na chirurgický zákrok, ktorý sa starostlivo plánuje. „Pri Crohnovej chorobe je rozsah možných zásahov veľmi široký, keďže môže postihovať ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu. Pri ulceróznej kolitíde sa odstraňuje celé hrubé črevo aj konečník a na análny otvor našijeme takzvaný pouch, čo je vačok vytvorený z tenkého čreva,“ povedal Dušan Podmanický.

Súčasťou komplexnej liečby pacientov s IBD je aj psychológia. „Súčasťou ochorenia je strata dôvery vo vlastné telo, fyzická a psychická vyčerpanosť. Choroba je niekedy tak unavujúca, že len bežné fungovanie vyťaží plne psychickú kapacitu pacienta,“ uviedla psychologička Hana Bednaříková. Na letargii, strese či depresiách sa často podpisuje nedostatočná podpora okolia a slabé povedomie verejnosti. Pacienti sa hanbia o chorobe a jej prejavoch hovoriť, každý výlet či nákup si musia starostlivo plánovať  s ohľadom na množstvo toaliet v okolí. K zlepšeniu neprispieva ani fakt, že práve najbližší majú sklony poučovať pacienta, čo by mal a čo by nemal jesť a čo z jeho životosprávy ochorenie podľa nich spôsobilo.

Odborníci, ale aj mnohí dlhodobo liečení pacienti sa zhodujú, že aj s tak náročným ochorením sa dá žiť plnohodnotný život. „Okrem pomoci psychológa či psychoterapeuta je dôležité venovať sa koníčkom a záujmom, ktoré im robia v živote radosť. Výhodou je mať s kým zdieľať skúsenosť s ochorením a vzdelávať sa v poznatkoch o IBD. Najlepšie pochopenie majú tí, ktorí tiež takéto niečo prežívajú. Preto odporúčam kontakt s pacientskou organizáciou a zapojenie sa do jej aktivít,“ dodala psychologička.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.