Vytlačiť túto stránku

Baktéria, s ktorou hráme o život

Napísal femme 28. október 2014

Počuli ste už o baktérii, ktorá môže len počas niekoľkých hodín zdravému človeku spôsobiť smrť alebo zanechať trvalé zdravotné následky?


Jesenné a zimné mesiace sa lekári častejšie stretávajú s infekčnými ochoreniami, ktoré majú typické a takmer totožné prejavy. V lepšom prípade sa za niekoľko dní liečby z choroby dostaneme sami. V tom horšom prípade sa môže stať, že máme dočinenia s meningokokom.

Ako rozpoznať blížiace sa nebezpečenstvo?

Meningokok (Neisseria meningitidis) sa prenáša kvapôčkovou infekciou (kašľom, nádchou, bozkávaním a iným úzkym kontaktomlen medzi ľuďmi) len medzi ľuďmi. Baktéria je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie, na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty. Meningokok vyvoláva najmä hnisavé zápaly mozgových blán a meningokokovú sepsu - otravu krvi. Zápal mozgových blán má v prvých hodinách príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé ochorenia, preto je ťažko rozpoznateľný. Vysokú horúčku s rýchlym nástupom sprevádza zimnica, nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy.

Zápal mozgových blán postupuje rýchlo a je veľmi agresívny, prakticky v priebehu 24 až 48 hodín môže spôsobiť úmrtie človeka. Preto je nevyhnutná intenzívna lekárska starostlivosť.

Tumblerov  test pohárom

V prípade, ak sa chorému objavili na tele petéchie, je nevyhnuté okamžite volať záchrannú službu a upozorniť ich  na riziko meningitídy. Na rýchlu amatérsku diagnostiku, či ide alebo nejde o petéchie sa môže použiť aj takzvaný Tumblerom test pohárom. Stačí pritlačiť priesvitný sklenený pohár o kožu a v prípade ak petéchie nezmiznú, ide o meningitídu.  Pomôcť môže aj test v ľahu. Človek by mal ležať na chrbte a druhá osoba by sa mu mala pokúsiť pritlačiť hlavu na hrudník. Ak to nie je možné,  pokrčí pritom nohy alebo nevie v ľahu zdvihnúť vystretú nohu či ju zohne v kolene, ide o príznaky meningitídy.

Pôvodcovia meningitídy

V súčasnosti poznáme 13 séroskupín meningokoka, z ktorých najčastejšími pôvodcami sú skupiny A, B, C, Y a W. Pôvodcovia meningitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Tieto baktérie často prežívajú u ľudí aj niekoľko mesiacov bez príznakov a nespôsobujú žiadne ochorenia. Meningokok cirkuluje v populácii a podľa odhadov 4 až 35 % zdravých dospelých ľudí sú nosičmi tejto baktérie – takzvaní bacilonosiči. Relatívne vysoký výskyt je v komunitách ako napríklad študenti  či vojaci. Bacilonosičov pred prepuknutím ochorenia chráni imunitný systém organizmu, ktorý  drží baktérie pod kontrolou a často sa s nimi dokáže postupne vysporiadať. V prípade, že sa nákaza prenesie na slabšieho jedinca alebo sa v dôsledku nejakých okolností oslabí imunita človeka, môže dôjsť k prepuknutiu ochorenia.

Rizikové skupiny

- Najohrozenejšou skupinou sú najmä deti do štyroch až piatich rokov.

- Výrazne ohrozenou skupinou  je dospievajúca mládež.

- V ohrození sú aj ľudia žijúci v komunitách. Ide napríklad o mladých ľudí na internátoch, vojakov a podobne.

- Pozor by si mali dať aj cestovatelia. V niektorých oblastiach sveta  ako napríklad Afrika, Blízky Východ, Juhovýchodná Ázia je možnosť kontaktu s meningokokom omnoho vyššia než v Európe.

- Rizikoví sú imunodeficientní jedinci. 

Meningitídu však môže získať každý človek. Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán potrebujú k svojmu ataku primárne človeka s oslabeným imunitným systémom, osobu vyčerpanú, po väčšej námahe alebo po prekonaní inej choroby.

Osoby, ktoré boli v kontakte s chorou osobou, a aj v prípade, ak nemajú žiadne príznaky, musia okamžite vyhľadať lekára a byť pozorne sledované lekárom.

Liečba meningitíd

V prípade bakteriálnych meningitíd sa na liečbu používajú antibiotiká. Ide však o stavy prebiehajúce veľmi rýchlo, takže pacienti so zápalmi mozgových blán potrebujú ošetrenie na jednotkách intenzívnej starostlivosti, pretože je nevyhnutné bojovať s komplikáciami a život ohrozujúcimi stavmi  ako je otrava krvi, zástava srdca či bezvedomie.  Aj napriek intenzívnej starostlivosti sa niekedy pacienta nepodarí zachrániť.

Prevencia

Očkovanie proti meningokokom patrí medzi dlhoročné priority výskumných vedeckých tímov. Prvé pokusy siahajú až do roku 1908, avšak prvá vakcína bola uvedená na trh v roku 1969. Na svete existuje viacero vakcín, niektoré sa používajú aj u nás, najmä v akútne zhoršenej epidemiologickej situácii, kedy sa očkujú ľudia v okolí chorého. V súčasnom období je podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv  na slovenskom trhu zaregistrovaných päť vakcín proti meningokokom. Jedna je len na očkovanie proti séroskupine C, jedna na očkovanie proti séroskupinám A + C a dve ďalšie sú štvorvalentné a teda chránia proti séroskupinám A, C, W135, Y. Existuje aj vakcína proti sérotypu B. Očkovanie proti meningokokom nie je povinné a pacient si ho hradí sám.  Vo všetkých prípadoch ide o neživú vakcínu. Proti sérotypom C a B sa dajú vakcíny použiť už v 1. roku života. Proti menigokokom možno očkovať deti, tínedžerov či dospelých jednou dávkou vakcíny.

Pre viac informácií navštívte www.stopmeningokok.sk.