Viete, kde všade v tele sa môžu kamene nachádzať? Prečítajte si článok a dozviete sa ich najčastejšie miesta výskytu.
Žlčníkové kamene
Žlčník sa nachádza priamo pod pečeňou. Je to malý vak, ktorý spracováva žlč. Žlč pomáha telu tráviť tuky. Žlčové kamene sa tvoria vtedy, keď žlč nedokáže správne spracovať cholesterol a ďalšie látky, ktoré vstupujú do nášho tela. Takáto situácia zvyčajne nastane vtedy, keď máte v systéme priveľa toxínov a váš žlčník sa nevyprázdňuje správne.
Prevalencia žlčových kameňov sa pohybuje medzi 5 % a 25 %, s vyššou prevalenciou v západných krajinách. Vyskytuje sa viac u žien a v staršej vekovej skupine.
Žlčové kamene sú v porovnaní s obličkovými kameňmi považované za škodlivé bez ohľadu na ich veľkosť. Môžu byť menšie ako zrnká piesku alebo veľké ako golfové loptičky. Žlčové kamene sú kryštalické usadeniny v žlčníku. Tradične sa žlčové kamene klasifikujú ako cholesterolové kamene, pigmentové kamene alebo zmiešané kamene (kombinácia cholesterolu a pigmentových kameňov, vápnika a ďalších látok). Individuálne môžu blokovať kanály, ktoré dopravujú žlč zo žlčníka do čriev, a môžu spôsobiť výrazné bolesti. Niektorí lekári sa domnievajú, že aj mikroskopické žlčové kamene napáchajú veľa škôd, ak vytvárajú v čreve usadeniny, ktorý zabraňujú správnemu tráveniu potravy.
V súčasnosti je liečba indikovaná iba pre symptomatické žlčové kamene. Operácia je jediná definitívna liečba a je odporúčaná pre ľudí so symptomatickými žlčníkovými kameňmi, ktorí sú schopní podstúpiť chirurgický zákrok. Laparoskopická cholecystektómia je v súčasnosti uprednostňovaným spôsobom chirurgického zákroku a je všeobecne účinná aj bezpečná.
Obličkové kamene
Obličkové kamene sú tvrdé predmety tvorené veľkým množstvom malých kryštálov. Obličkové kamene môžu byť taktiež malé ako zrnká piesku, ale často sú oveľa väčšie.
Úlohou obličiek je udržiavať v tele rovnováhu vody, minerálov a solí. Moč je produktom tohto filtračného procesu. Za určitých podmienok sa látky bežne rozpustené v moči, ako napríklad vápnik, oxalát a fosfát, príliš koncentrujú a môžu sa oddeliť ako kryštály. Obličkový kameň sa vyvíja, keď sa tieto kryštály navzájom spájajú a hromadia sa v malých zhlukoch.
Bolesť je zvyčajne prvým príznakom obličkového kameňa. Bolesť, ktorá sa nazýva „obličková kolika“, zvyčajne začína vtedy, keď sa kameň pohybuje z miesta kde sa vytvoril do močových ciest. Táto bolesť môže byť veľmi výrazná, najmä v oblasti chrbta v blízkosti bokov a rebier. Niekedy je v moči prítomná krv a inokedy je dokonca viditeľný kúsok kameňa. Menšie kamene totiž niekedy opúšťajú vylučovaciu sústavu prostredníctvom moču.
Väčšinu obličkových kameňov je možné liečiť bez chirurgického zákroku a samy sa vylúčia do troch až šiestich týždňov. Ak kameň neprechádza a blokuje tok moču alebo spôsobuje krvácanie alebo infekciu, využíva sa jeden z týchto spôsobov: ultrazvukové vlny, odstránenie endoskopom alebo je nutná operácia.
Pankreatické kamene
Pankreas je orgán, ktorý sa nachádza uprostred oblasti brucha. Vytvára hormóny, ktoré pomáhajú tráviť jedlo a udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Kamene môžu prechádzať zo žlčníka cez žlčové cesty do pankreasu a spôsobiť pankreatitídu. Môžu sa prejavovať ako horúčka, zrýchlený pulz, nevoľnosť a bolesť brucha, ktorá sa zhoršuje po jedle a vyžaruje aj do oblasti chrbta. Ak sa kameň nevylúči sám prirodzenou cestou, lekár ho môže vybrať napríklad endoskopiou.
Kamene prostaty
Prostata je malá žľaza blízko močového mechúra. Táto žľaza sa nachádza len u mužov a vytvára tekutinu na ochranu spermií. Kamene, ktoré sa v prostate tvoria, majú veľkosť makových semienok a častejšie sa vyskytujú v strednom alebo vo vyššom veku. Zvyčajne nie je potrebná žiadna liečba, pretože tento typ kameňov nespôsobuje žiadne príznaky. Ale niekedy môžu spôsobiť infekciu a zápal prostaty, a tak vyvolávajú problémy s močovými cestami. To si môže vyžadovať liečbu antibiotikami alebo iný druh terapie.
Otolity
Aby ste videli, že nie všetky kamene v tele sú zlé, napíšeme si niečo o otolitoch.
Otolit je štruktúra uhličitanu vápenatého vo vnútornom uchu, konkrétne vo vestibulárnom systéme stavovcov (ryby, obojživelníky, plazy, cicavce a vtáky). Tieto orgány umožňujú mnohým organizmom (vrátane človeka) vnímať lineárne zrýchlenie. Otolity sú využívané ako gravitačné, pohybové, balančné a smerové ukazovatele u všetkých stavovcov. To znamená, že tieto malé ušné kamene nám pomáhajú orientovať sa v priestore. Keď otočíte hlavu, pohyb vašich otolitov pošle mozgu správu o tom, kde sa nachádzate a ako rýchlo sa pohybujete. To napríklad zabezpečí udržiavanie tela vo vzpriamenej polohe.
Vedci objavili nespočetné možnosti využitia otolitov vo výskume. Ich pomocou sa dá napríklad určiť vek rýb - stačí sa pozrieť na jej otolity a spočítať prstence, ktoré pribúdajú každý rok. Aj vesmírne programy využívajú tieto malé kamene - posielajú rôzne druhy zvierat na oblohu a monitorujú ich otolity, aby videli, ako sa im darí pri nulovej gravitácii.
Bezoáre
Bezoár je pevná hmota nestráviteľného materiálu, ktorý sa hromadí v zažívacom trakte a niekedy spôsobuje upchatie. Vzniká vtedy, keď človek zje niečo, čo nedokáže stráviť a minerálne soli sa zhromažďujú okolo tohto cudzieho predmetu, až kým sa nevytvorí kameň. Bezoáre sa zvyčajne tvoria v žalúdku, niekedy aj v tenkom čreve alebo zriedka v hrubom čreve. Môžu sa vyskytnúť u detí aj u dospelých.
Rozdeľujú sa podľa materiálu, ktorý ich tvorí na: Fytobezoáre (skladajú sa z nestráviteľných potravinárskych vlákien, ako je celulóza), trichobezoáre (skladajú z vlasov alebo vlákien podobných vlasom, napr. odevné vlákna), a farmakobezoáre sa tvoria z liekov, ktoré sa v tráviacom trakte nerozpustili správne. Fytobezoáre sú najbežnejším typom bezoáru.
Ak sa vo vašom tráviacom trakte vyskytujú, môžu po konzumácii aj malej porcie jedla spôsobiť znížený apetít, nevoľnosť, zvracanie, stratu hmotnosti a pocit plnosti. V horšom prípade môžu spôsobiť žalúdočné vredy, krvácanie z čriev a obštrukciu.
Malé bezoáre môžu prejsť tráviacim traktom samé alebo po užití liekov, ktoré rozpúšťajú hmotu. Závažnejšie prípady, najmä veľké trichobezoáry, si často vyžadujú operáciu.