Vytlačiť túto stránku

Svetlo a náš biorytmus

Napísal femme 19. január 2017

Dávno, pradávno bývala v noci tma a cez deň svetlo. V dnešnej dobe si asi nevieme predstaviť poriadnu tmu a svetelný atak je na každom kroku. Nečudo, že nočná obloha v Európe je minimálne z roka na rok o päť percent  osvetlenejšia.

italia 1200x600

Biorytmus človeka je podmienený otáčaním Zeme okolo vlastnej osi a večným striedaním svetla a tmy. Náš predok – Homo Sapiens – sa počas svojho vývoja riadil prirodzeným rytmom. Prelom nastal približne pred 130 rokmi, kedy sme dokázali pohodlne osvetliť noc elektrickým svetlom. Chronobiológovia však bijú na poplach. Varujú pred  neuváženým správaním a odmietaním zabehnutého denného rytmu, podľa ktorého sú nastavené naše vnútorné hodiny. Existuje totiž hrozba, že svetlo v nesprávnom čase ich vyvádza z miery. Ak by sme vnútorným hodinám  nechali voľný priebeh, zamotalo by to náš všedný deň; každý deň by sa nám fáza bdenia posunula  dozadu. 

K tomuto tvrdeniu dospeli priekopníci chronobiológie Jürgen Aschoff Rütger Wever v 60.  rokoch,  z Inštitútu Maxa Plancka na základe niekoľko týždňového pozorovania dobrovoľníkov; ktorí žili v laboratórnych apartmánoch situovaných pod zemou, izolovaných od slnečného svetla, zvukov a vibrácii.  

Nášmu organizmu udáva tempo molekulárny hodinkový mechanizmus. Epifýza v mozgu, ktorú kontrolujú hlavné vnútorné hodiny tela, produkuje v noci hormón melatonín (hormón tmy), a ten podporuje spánok. Jeho obsah v krvi nám ukazuje, koľko je pre organizmus hodín. Svetlo v noci spôsobuje pokles koncentrácie tejto látky v krvi.  Nedostatok melatonínu, by podľa niektorých odborníkov, mohol byť zodpovedný za vyššie riziko ochorenia na rakovinu u ľudí, ktorí pracujú na zmeny. Prívrženci tejto tézy sa však doposiaľ odvolávajú len na indície. 

Syntéza melatonínu sa preruší vždy po dopadnutí svetelného lúča na oko. Je ťažké presne odhadnúť, aké množstvo svetla už škodí, okrem iného aj preto, že vylučovanie melatonínu závisí od individuálnej predispozície človeka. Melatonín je vylučovaný do organizmu za pôsobenia suprachiazmatického jadra. Súčasne sú bunky suprachiazmatického jadra citlivé na pôsobenie melatonínu. To znamená, že melatonín vytvára spätnú väzbu pre suprachiazmatické jadro, čiže pracuje ako regulátor cirkadiánnych rytmov.

Každopádne, ľudia, ktorí pracujú na zmeny, podstatne častejšie trpia poruchami spánku, nadváhy, cukrovkou a srdcovo-cievnými ťažkosťami.  Vedci sa zhodujú, že spôsob života fungujúci proti smeru ručičiek vnútorných hodín trvalo škodí zdraviu. A nielen psychickému. Desynchronizované biorytmy negatívne vplývajú na pocity a nálady, pozornosť a pamäť. Najmä u ľudí postihnutých depresiami sa hlavné a vedľajšie hodiny rozchádzajú: zvyšovanie a pokles telesnej teploty nekorešpondujú s časom udaným suprachiarizmatickým jadrom a posunuté je aj vyplavovanie kortizolu, ktorý sa podieľa na regulácii látkovej výmeny v tele. 

Hodiny v nás

0 - 3 hodina: najhlbší spánok

4 – 7 hodina:

4,30  - najnižšia telesná teplota 

6,45 – zvyšovanie krvného tlaku

8 – 20 hodina:

7,30 – vylučovanie melatonínu sa zastavuje

10,00 – najvyššia pozornosť

14,30 – najlepšia koordinovanosť

15,30 – najrýchlejšie reakcie

17,00 – najvyššia výkonnosť srdca, krvného obehu a svalov

18,30 – najvyšší krvný tlak

19,00 – najvyššia telesná teplota

21 – 24 hodina:

21,00 – začiatok vylučovania melatonínu

22,30 – znížená činnosť čriev