Ako okrasný kvet a ker bola obľúbená už v staroveku. Gréci ju poznali ako dekoratívny kvet ale aj ako liečivku, už viac ako pred 400 rokmi p.n.l.. Najviac sa jej šľachteniu venovali v starej Číne a považovali ju za kvet blízky bohom. V šľachtení pokračovali aj v Európe, hlavne v Anglicku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku a neskôr v Nemecku aj v U.S.A..
Na naše územie sa dostala z južnej Európy a tam prišla z Ázie. Podľa kultivarov majú kvety jednoduché, poloplné, plné či pripomínajúce sasanku. Ich veľkosť môže byť až do 20 cm; a kvitnú na jar a v lete. Paleta farieb je veľmi široká a pohybuje sa od bielej, cez žltú, ružovú až po karmínovo červenú. Pri drevitých pivóniách existujú aj odrody so zelenými kvetmi. Pivónia patrí medzi dlhoveký kvet a najkrajšie kvety má v 6. a v 8. roku. Pivónie nemajú rady presadzovanie, preto je možné ker či bylinu ponechať aj 15 rokov na pôvodnom mieste. Najvhodnejším časom pre výsadbu všetkých druhov je september. Stanovište má mať kvalitnú kyprú pôdu a slnečnú polohu, pri drevitých druhoch znesú aj polotieň. Na svete existuje vyše 300 druhov odrôd a najčastejšie sa delia na bylinné a drevité.
Ak sa rozhodnete pestovať na záhrade drevité pivónie, vyžadujú mierne hnojenie minerálnym hnojivom s obsahom fosforu, ktorý podporuje tvorbu kvetov. Vyhýbajte sa dusíkatým, organickým a anorganickým hnojivám, ktoré nepriaznivo pôsobia na vyzrievanie dreva.
Bylinné pivónie potrebujú podporu k stonke, mulčovanie pôdy, pravidelné zavlažovanie, odstraňovanie odkvitnutých kvetov, prihnojovanie kompostom alebo plným hnojivom, hnojenie fosforečným a draselným hnojivom koncom leta a na jeseň zrezanie stonky.
Medzi najznámejšiu bylinnú pivóniu patrí pivónia lekárska (Paeonia officinalis), ktorá bola pestovaná ako liečivka na zmiernenie dny. Z kerov je najznámejšia pivónia krovitá (P. suffruticosa) a pivónia žltá (P. lutea) a množstvo ďalších kultivarov.
