Zaujímavosti z nakrúcania filmu Sklenená izba

Napísal Supreme Communication 03. marec 2019

14. marca príde do slovenských kín očakávaný česko-slovenský film režiséra Juliusa Ševčíka a producenta Rudolfa Biermanna Sklenená izba. Bol natočený podľa svetového bestselleru britského spisovateľa Simona Mawera, inšpirovaný príbehom výnimočnej Vily Tugendhat.

movie film19

ZAUJÍMAVOSTI Z NAKRÚCANIA

Vila Tugendhat

Pri nakrúcaní vo vile Tugendhat sa museli dodržiavať všetky opatrenia, aby nebola pamiatka UNESCO poškodená. Filmári museli na podlahu Sklenenej izby vily položiť nové, farebne identické linoleum, aby sa pôvodné nepoškodilo. Boli tiež postavené falošné priečky. Počas celého obdobia nakrúcania filmu vo vile musel každý člen štábu nosiť na nohách návleky.

Každý člen štábu bol označený páskou, celý objekt strážila ochranka. A strážila naozaj spoľahlivo, pretože raz dokonca nechceli do objektu vpustiť ani riaditeľku vily Tugendhat, keďže nebola označená páskou. Externé stráženie ju nepoznalo a nevedeli, že ide o pani riaditeľku.

Vo vile sa, samozrejme, nesmelo jesť ani piť a pohybovať sa muselo s najväčšou opatrnosťou, nikto sa napríklad nesmel opierať o steny, aby sa nepoškodili.

Hoci panovalo horúce leto, štáb mal na počasie šťastie. V období najväčších horúčav by asi nakrúcanie, pri ktorom osvetlenie vydáva ohromné množstvo tepla, bolo neznesiteľné. Vo vile sa však natáčalo v čase, keď horúčavy ešte nevrcholili.

Medzi najnáročnejšie scény patrilo zasnežovanie záhrady a okolie vily, na ktoré bola použitá drvená celulóza. Tú filmári použili tiež na zasnežovanie ďalších exteriérov – napríklad v centre Prahy. Celkovo sa spotrebovalo 250 kilogramov tejto suroviny.

Pre nakrúcanie scén z 30. rokov bol sčasti použitý pôvodný nábytok vily Tugendhat. Pre scény z vojny a 60. rokov bol navezený nábytok zodpovedajúcemu obdobiu deja.

V jednej z kľúčových scén je rozbité vo vile Tugendhat okno. Scéna sa nakrúcala tak, že pôvodné okno bolo vďaka dômyselnému mechanizmu zasunuté a na jeho miesto bol inštalovaný falošný okenný rám, ktorého sklo sa rozbilo. Samozrejme, dokonalému efektu ešte pomohlo štúdio Magic Lab, kde vznikali triky a efekty k filmu.

ZAUJÍMAVOSTI Z NAKRÚCANIA

Lokácie

Film sa nakrúcal spolu 33 dní nielen vo vile Tugendhat, ale aj na ďalších miestach v Brne, v Prahe, Plzni, na zámku a v zámockom parku Lednice, alebo na Chateau Kotěra.

Byt Hany sa nakrúcal v pražskej vile Pod gaštanmi, priestor, v ktorom architekt von Abt prezentuje svoju prácu sa točil v paláci Colored-Mansfeld v Prahe.

Americký byt Liesel bol nakrútený v Semlerovej rezidencii v Plzni, ktorá svojou koncepciou predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, navrhnutých v rokoch 1907- 32 v Plzni Adolfom Loosom.

Interiér letiska, z ktorého Landauerovci odlietajú počas emigrácie, bol vytvorený na brnenskom výstavisku, scény na letiskovej ploche vznikali na pražskom letisku v Letňanoch.

Scény zo Švajčiarska, kde žije rodina Landauerových po emigrácii, sa nakrúcali v rakúskej historickej Ville Paulick na brehu jazera Attersee. Táto vila je spojená so známym maliarom Gustavom Klimtom.

Exteriérové zábery s historickou električkou sa nakrúcali v Prahe, pretože v Brne neboli k dispozícii vhodné exteriéry, kde by sa mohla električka pohybovať.

Okrem záhrady a okolia vily Tugendhat sa umelo zasnežovali exteriéry v Prahe, umelý sneh sa umiestňoval na špeciálne textilné fólie. Malý problém nastal po skončení pražského natáčania, ktoré prebiehalo v zime, v teplotách pod nulou, takže umelý sneh primrzol k podkladu a bolo potrebné s upratovaním počkať, až kým povolí mráz, aby bolo možné celulózovú drvinu zamiesť a upratať.

ZAUJÍMAVOSTI Z NAKRÚCANIA

Historické automobily

Vo filme hrá množstvo historických vozidiel.

Kabriolet Landauer, ktorým cestujú Liesel a Viktor, predstavuje automobil značky Cord 812 z roku 1937.

Vozidlo, o ktoré sa vo filme stará šofér a služobník Landauerových - Laník (Karel Dobrý), si zahral dvanásťvalcový Lincoln z roku 1933. Obe vozidlá zapožičala pre film spoločnosť Oldtimer Šebek, ktorá s produkciou spolupracovala už na filme Masaryk.

Obe autá sú pojazdné, ale pretože nemajú ŠPZ, prevoz sa zabezpečuje prostredníctvom odťahovej služby, ktorá autá dopraví na miesto natáčania.

Kabriolet Cord, ktorý hrá vo filme, sa v septembri minulého roka zúčastnil legendárnych pretekov historických vozidiel Zbraslav-Jíloviště.

Pôvodne bolo pre športové vozidlo Landauer vybrané iné auto, ktorému však asi 3 dni pred nakrúcaním praskol diferenciál a oprava by trvala tak dlho, že by sa scény nestihli nakrútiť. Preto bolo režisérovi ponúknuté auto Cord.

Pri nakrúcaní bolo ďalej využitých 9 dobových automobilov z 30. rokov a 7 dobových áut z rokov 60.. V scénach okupácie si zahralo 5 historických vojenských nákladných áut.

ZAUJÍMAVOSTI Z NAKRÚCANIA

Kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková navrhla a vytvorila pre film 90 pôvodných kostýmov, celkovo bolo potrebné obliecť 500 osôb, vrátane komparzistov.

Kostýmy pohľadom autorky Kataríny Štrbovej Bielikovej:

Vytvoriť kostýmy pre film Sklenená izba, odohrávajúci sa v rozpätí takmer 40 rokov, to bola pre mňa ako kostýmovú výtvarníčku úloha snov. Zachytiť v kostýmoch plynutie času, príbehy postáv, sledovať premeny nálad, dejové vrcholy a prepady, chvíle šťastia i veľkého trápenia. Zobraziť spoločenské zmeny, striedanie módy, spôsob obliekania. Kostýmom a maskou rozprávať, ako hrdinky starnú, čo strácajú a čo si uchovávajú vo svojom vzhľade. Byť jedným z tvorcov vizuality filmu, spolu s maskérom, architektom, kameramanom a režisérom. To je hneď niekoľko úloh snov.

Po prečítaní scenára má prvá cesta viedla do vily. Tu, uprostred tejto nádhery, kde človek nevníma, že dom tu stojí už 90 rokov, som pocítila, že aj v kostýmoch, ktoré budem navrhovať, by som sa mala pokúsiť o nadčasovosť. Ako ale spojiť potrebu zobraziť plynutie času a nadčasovosť? Mojím riešením bola štylizácia, ktorá kladie dôraz na dialóg so súčasným divákom. Používa moderný jazyk rovnako tak, ako zodpovedajúce dobové siluety, nerekonštruuje detaily, nekladie si za cieľ byť striktne historicky presná.

Móda jednotlivých období mi bola inšpiráciou. Samozrejmosťou bolo dôkladné štúdium dobových reálií a fotografických prameňov. Pomohli mi naformátovať myseľ.

Pri navrhovaní kostýmov som potom s historickým materiálom pracovala slobodne a myslela viac na psychológiu postáv a ich osudy, než na dobovosť. Výsledkom sú kostýmy, ktoré by sa snáď dali rovnako dobre nosiť v dnešnej eklektickej dobe, podobne, ako v 30., 40. alebo 60. rokoch 20. storočia.

Hana a Liesel

Hlavné postavy Hana (Carice van Houten) a Liesel (Hanna Alström) prechádzajú celým filmom. Opakujú sa situácie, v ktorých sú obe priateľky spolu, preto som musela vždy uvažovať o ich vzájomnom pôsobení.

Pre introvertnú Liesel som na začiatku používala jemné tóny béžovej, ružovej a zelenej, s jej pribúdajúcou zrelosťou majú kostýmy sýtejšie a výraznejšie farby, dominantná je jasne modrá. V neskoršom veku sa potom znova vraciam k farebnej jemnosti pomocou pieskovej a béžovej. Liesel odráža minimalizmus domu.

Kostýmy extrovertnej energickej Hany sú o dosť extravagantnejšie. Majú výraznejšie farby a kontrastnejšie farebné kombinácie. Zelenú, oranžovú, v 40. rokoch až expresívne červenú, v 60. rokoch zas fialovú farbu. Farby pomáhajú vyjadriť silu, s akou čelila všetkým príkoriam.

von Abt

Architekt von Abt (Karel Roden) je „duchom" domu. Rozhodla som sa jeho kostým nemeniť. V jednom praktickom tvídovom obleku elegantnej antracitovej farby hrá v celom filme. Mení sa len v detailoch, strieda košele a rôzne motýliky. Je spojený s nadčasovosťou domu.

Kata

Okolo roku 1938 do príbehu vstupuje Kata (Alexandra Borbély) a s ňou zmyselnosť a telesnosť. Jej farby sú žltá, oranžová, strihy dajú vyznieť ženským tvarom.

Stahl

Stahl (Roland Møller), nemecký konštruktér, ktorý počas 2. sv. vojny býva a pracuje v dome, v tmavo-modrom obleku s dokonale bielou košeľou prináša atmosféru chladu a strachu.

Laník

Laník (Karel Dobrý) je správca domu, muž v pozadí, ktorý sa prispôsobí všetkým režimom a obyvateľom domu. Typický chameleón. Jeho farby sú rôzne odtiene šedej a hnedej.

Rekvizity a doplnky

Pre hlavné predstaviteľky bolo potrebné objednať 7ks parochní – 4ks pre Carice van Houten, 2ks pre Hannu Alström a 1ks pre Alexandru Borbély.

Pre Hannu Alström bolo tiež potrebné vytvoriť falošné tehotenské bruško, ktoré bolo z latexu.

V scéne, keď von Abt ukazuje Landauerovým materiál, z ktorého bude vyrobená slávna onyxová stena je použitá skutočná dlaždica z tohto materiálu.

Zdroj:© In Film Praha, www.glassroommovie.com

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.