Každé jedno more má svoje osobitosti či vo faune, flóre jeho sile či výzore. Najradšej sme, keď je more pokojné, čisté a nie príliš chladné. Niekde vás soľ priam štípe a potrebujete sa opláchnuť a inde sa zaobídete aj bez toho. A prečo je tomu tak, sa vám pokúsime priblížiť.
Farba
Na farbu mora má vplyv niekoľko faktorov. Geologické zloženie pobrežia a dna, hĺbka, slanosť a teplota vody, podiel planktónu a nezanedbateľná je aj oblačnosť počas dňa. Pri geologickom podklade predovšetkým vápenca je more krásne azúrovo modré ale zároveň aj biologicky chudobnejšie. Poznáte to hlavne z Jadranského a Egejského mora.
Slanosť
Charakteristickou vlastnosťou mora je jeho slanosť. Obsah soli, ktorá je zložená zo sodíka a chlóru, tvorí 85% látok rozpustných v mori. Moria sú súčasťou oceánu a delia sa na vnútorné a okrajové. Vnútornésú uzavreté pevninami a okrajovésú od oceánu oddelené ostrovmi, polostrovmi, nie raz sa nazývajú aj zálivmi. Slanosť je ovplyvňovaná aj prísunom povrchových a podzemných vôd. Priemerná slanosť morí sa pohybuje v rozpätí od 33 do 37 promile. Poznáme však extrémy, kde najnižší obsah soli máBaltské moreniečo nad 7 promile na druhej strane Červené moreobsahuje až 47 promile soli.
Jadranské more je vnútorné more je súčasťou Atlantického oceánu. Jeho slanosť tvorí 38 promile (30 – 38 promile), t.j. 38 g v jednom litri vody. Najslanšia je v južnej časti, v oblasti pred bokou Kotorskou a v Čiernej Hore. Slanšia voda je na otvorenom mori než pri pobreží. Rozprestiera sa medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Jeho rozloha je 132 000 km štvorcových a maximálna hĺbka 1 589 metrov. K Jadranskému moru prináležia prístavy z Talianska ako aj Chorvátska – Terst, Benátky, Zadar, Split, Dubrovník...
Stredozemné more je vnútorné more je súčasťou Atlantického oceánu. Jeho slanosť tvorí 36 – 39 promile. Rozlieha sa medzi Euroáziou a Afrikou. Jeho rozloha je 2 969 000 km štvorcových a maximálna hĺbka 5 121 metrov. Teplota povrchovej vody v auguste je od 19 do 30 stupňov Celzia a poskytuje mnoho nádherných dovolenkových možností. K Stredozemnému moru prináležia prístavy Gibraltar, Valencia, Barcelona, Marseille, Janov, Neapol...
Egejské more je vnútorné more je súčasťou Atlantického oceánu. Rozlieha sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Jeho rozloha je 190 000 km štvorcových a maximálna hĺbka 2 969 metrov. V Egejskom mori ležia Egejské ostrovy napríklad: Kyklady, Thasos, Lesbos a patrí medzi najčistejšie moria. K Egejskému moru prináležia prístavy Thessaloniky, Atény, Alexandropolis
Čierne more je podobne ako predošlé moria vnútorné a leží medzi Európou a Malou Áziou. Prieliv Bospor sa spája s Marmarským morom. Slanosť mora je veľmi nízka okolo 13 až 18 promile. Jeho rozloha je 423 000 km štvorcových a maximálna hĺbka 2 211 metrov. Poznáte prístavy Konstanca, Varna, Burgas.
Marmarské more je vnútorné more je súčasťou Atlantického oceánu. Leží medzi Európou a Malou Áziou. Jeho rozloha je 11 000 km štvorcových. Delí hood Čierneho mora prieliv Bospor, ktorý je najužší medzikontinentálny prieliv a jeho minimálna šírka je 660 m.
