Bratislava v skratke

Prečo sa starší obyvatelia nášho hlavného mesta nazývajú prešpurákmi a ako sa Bratislava stala Bratislavou vďaka omylu?  Územie dnešnej Bratislavy pritiahlo pozornosť ľudí ešte v mladšej dobe kamennej (cca 5 tisíc rokov pred n.l.). 

V neskorších dejinách sa toto územie stalo križovatkou dvoch významných obchodných ciest Európy - soľnej a jantárovej - vďaka čomu sa mesto na Dunaji začalo rýchlo rozvíjať. V 5. stor. pred n.l. si na území Bratislavy vybudovali podunajskí Kelti opevnené sídlisko (oppidum) a v polovici 1. stor. pred n.l. sa tu začali raziť strieborné mince (biateky). Od 1. stor. pred n.l. leží Bratislava na hraniciach Rímskeho impéria - v bratislavskej časti Rusovce sa nachádzal rímsky tábor Gerulata, ktorý slúžil ako hraničná pevnosť.

Po vzniku Veľkej Moravy (v r. 833) sa Bratislava stala súčasťou tejto stredoeurópskej ríše. V ranofeudálnom uhorskom štáte je Bratislava centrom župnej správy a sídlom kapituly (členov cirkevnej rady). Kamenný bratislavský hrad je dobre opevnený a v 13. stor. sa ubráni aj nájazdom tatárskych kmeňov. V 15. stor. má Bratislava 5.000 obyvateľov. V 16. stor., v období tureckých nájazdov, sa Bratislava stáva hlavným mestom Uhorska. V 18. stor. zasiahla Bratislavu posledná morová epidémia a bola vykonaná posledná verejná poprava.
Začiatkom 19. stor. má Bratislava viac ako 40.000 obyvateľov a mesto má všetky predpoklady pre ďalší rozvoj...

História nadelila Bratislave viacero pomenovaní. Na rímskych mapách bola označovaná ako Istropolis, t.j. mesto na Dunaji. V 10. stor. je Bratislava známa ako mesto pod Brezalauspurc, teda Braslavovým hradom (podľa slovanského kniežaťa Braslava, ktorý tu sídlil). Maďarský názov Pozsony bol odvodený od ďalšieho slovanského kniežaťa Božana. Latinský názov je Posonium.
V 13. stor. sa v Bratislave usadili nemeckí kupci, ktorí mestu začali hovoriť Pressburg, čo znamená obliehaný hrad; keďže v tom čase bola Bratislava každú chvíľu obliehaná tatárskymi alebo českými vojskami. Z nemeckého názvu potom vznikol francúzsky Presbourg a slovenský Prešporok (s prešpurákmi).
Perličkou je, že dnešný názov - Bratislava - získalo mesto vlastne omylom. Pavol Jozef Šafárik si myslel, že hrad sa nazýval podľa českého kniežaťa Břetislava (Břetislavov hrad) a Štúrovci sa rozhodli prijať práve toto pomenovanie, no poslovenčili ho na Bratislavu. A tak od roku 1919 začali prešpuráci bývať v Bratislave.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.