Život? Raz možno aj na inej planéte

Planéta Zem je fascinujúca rovnako ako vesmír, ktorého je súčasťou. Práve obrovský neprebádaný priestor, ako je vesmír, vzbudzuje záujem, silné emócie a otázky. Veď už o samotné postavenie človeka v tomto nekonečnom prostredí sa zaujímali aj staroveké civilizácie.

K tejto téme bolo natočených nielen veľké množstvo sci-fi filmov, ale aj mnoho dokumentov. Zopár z nich si môžete v januári  pozrieť na televíznej stanici Spektrum.

Kde všade existuje život?

Jednu zo základných otázok, ktoré si kladú odborníci aj laická verejnosť je, či vo vesmíre existuje život a ďalšia obývateľná planéta. V roku 2017 prišli  astronómovia NASA s novými informáciami a potvrdili, že bolo objavených hneď niekoľko desiatok planét v obývateľnej zóne. Aby mohli byť planéty do tejto zóny zaradené, musia spĺňať základný predpoklad ku vzniku života – samozrejmosťou je voda v tekutom stave. Najviac nádejí teraz vedci vkladajú do planéty KIO-7923.01. Tá dosahuje 97 % veľkosť Zeme, okolo svojej hviezdy obieha 395 dní a jej povrch pravdepodobne tvorí ľadová tundra. Jej existenciu objavil spolu s ďalšími 19 planétami teleskop Kepler. Pokiaľ sa to potvrdí, počet potenciálne obývateľných exoplanét stúpne z 30 na 50.

Stephen Hawking povedal:
„Keby nás niekdy navštívili votrelci z inej planéty, myslím, že výsledok by bol podobný, ako keď Krištof Kolumbus prvýkrát priplával k americkému pobrežiu.“
Vedeli ste, že...
Stephen Hawking je od roku 1979 nositeľom titulu Lukasiánsky profesor matematiky na Univerzite v Cambridge? Jeho predchodcom bol napríklad Isaac Newton.

Sme pripravení na zmenu?

Životné podmienky na planéte Zem sa dlhodobým pôsobením človeka a prírody mení. Ohrozujú nás nielen rôzne ochorenia a epidémie, ale hlavne klimatické zmeny a ich vplyv na prírodu. Stephen Hawking, významný britský teoretický vedec, zastáva názor, že ľudstvo sa za sto rokov bude musieť premiestniť na inú planétu, na planétu, ktorá bude na život  vhodnejšia. Vedec sa zamýšľa nielen nad praktickými otázkami medziplanetárneho sťahovania, ale aj nad psychickými aspektami sťahovania, ktoré by mali ľudia spĺňať, aby toho boli schopní. Postoj Hawkinga k téme môžete sledovať v seriáli Nový život vo vesmíre, kde sa  zoznámite s  názormi slávneho vedca. Sledujte 8. januára od 20:00 hod. na televíznej stanici Spektrum.

Každý má na Zemi svoje miesto

Pred tým, než sa ale život presťahuje na inú planétu, mali by sme maximálne chrániť našu Zem, jej klímu a našu prírodu. Aj tie najmenšie stvorenia totiž majú pre náš život význam. O tom hovorí aj dokumentárny film Najmenšie zvieratá na svete, ktorý od 10:00 hod. odvysiela 28. januára televízna stanica Spektrum. Vďaka najmodernejšej technike sú v ňom zachytené životné stratégie a problémy napríklad chameleóna, ktorý sa vojde na špičku prsta či primáta veľkosti malej myšky.

Ohrozených druhov je stále viac

Práve pôsobením človeka dochádza nielen ku klimatickým zmenám, ale tiež k  vymieraniu viacerých živočíšnych druhov žijúcich v divočine. Potvrdzuje to aj štúdia z časopisu Conservation Biology, ktorá uvádza, že bez pričinenia človeka by trvalo až 1 000 rokov, než by na Zemi vymrel jeden vtáčí druh. My sme oproti tomu za posledných 500 rokov prišli o celých 150 takýchto druhov. A to je len príklad. Hovorí vám snáď niečo vám korún bezzubý, zebra kvaga, alka veľká či vakovlk tasmánsky? Medzi najohrozenejšie druhy dnes patrí napríklad aj nosorožec a tyger sumaterský, rys iberský alebo korytnačka angonoka. O výprave veterinárov za poslednými 880 voľne žijúcimi gorilami horskými rozpráva dokumentárny film Veľké gorilie dobrodružstvá. Ten premierovo odvysiela televízna stanica Spektrum 6. januára o 10 hod. a v repríze 7. januára od 8 hod.

Sledujte našu facebookú stránku: https://www.facebook.com/TelevizeSpektrum/

 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.