Lajka – prvý živý tvor na obežnej dráhe

3. novembra to bude šesťdesiate výročie, kedy vystúpila na obežnú dráhu okolo Zeme sovietska družica Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube – fenkou Lajkou. 

V 50. rokoch súťažili medzi sebou dva kozmické programy letu do vesmíru, americký a sovietsky. Bolo to obdobie pokusov a omylov. Ani na jednej strane si neboli istí, či živý organizmus dokáže prežiť dlhší pobyt v stave beztiaže a kozmické žiarenie. Prví ľudia leteli do vesmíru aj vďaka experimentom na zvieratách. V roku 1961 sa to podarilo ruským kozmonautom a o rok neskôr (1962), vzlietli do vesmíru americkí kozmonauti.

Lajkinmu letu predchádzali  letecké výstupy iných zvierat do menších suborbitálnych výšok  a ich osud bol vo väčšine prípadov rovnako krutý ako Lajkin, ktorá uhynula počas štvrtého obehu na orbite na následky z prehriatia organizmu a stresu. Jej raketa a súčasne aj rakva Sputnik 2, zanikol v atmosfére Zeme 14. apríla 1958.

Američania dôverujú opiciam

Opicu rhesus (Albert I.) poslali Američania do „vesmíru“ 11.júna 1948 v konštrukcii rakety od Wernhera von Brauna,  ktorú ukoristili koncom vojny americkí vojaci nacistom. Albert I. vystúpil do výšky 63 kilometrov, ale počas letu sa udusil. Po ňom nasledoval Albert II., ktorý dosiahol výšku 134 kilometrov a tým prekonal hranicu vesmíru, ktorá sa pokladá vo výške 100 km. Naspäť sa vracal živý, ale neprežil pristávanie a dopad na zem. Z dokumentov americkej kozmickej agentúry NASA vyplýva, že z pokusov, ktoré sa uskutočňovali v rokoch 1848 – 1950 sa podarilo prežiť po pristáti na Zem len jednej myši...

Sovieti  dôverujú psom

Sputnik 1 bez posádky,  začal krúžiť okolo Zeme začiatkom októbra 1957. Vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov,  požiadal hlavného konštruktéra Sergeja Koroljova, aby ukončil prípravu Sputnika 2, ktorý mal vyniesť do vesmíru zviera. Termín štartu stanovil k oslavám 40. výročia Októbrovej revolúcie. Šibeničný dátum mal neskôr za následok technické problémy, ktoré zapríčinili smrť Lajky.

Pre let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albinu, Lajku a Mušku. Nakoniec do vesmíru vybrali Lajku aj pre jej povahové vlastnosti. Lajka bola asi dvoj-trojročný túlavý kríženec z moskovskej ulice. Predpokladalo sa, že jej ťažký život ju dostatočne zocelil na experimenty. Bola vraj pokojnej povahy a priateľská k ostatným psom. Do vesmírneho modulu bola umiestnená už 31.októbra 1957, aby si zvykla na stiesnený priestor a spôsob kŕmenia zo zásobníka. Raketa Sputnik (raketa R-7) vyniesla 3. novembra 1957 Sputnik 2 z kozmodromu Bajkonur. Lajka bola v priebehu celého letu monitorovaná, aby vedci zaznamenali ako reaguje jej organizmus na stres. Po dosiahnutí obežnej dráhy, bol odhodený kryt družice podľa plánu, čo jej spôsobilo fatálne následky. Chybou systému termoregulácie, došlo v kabíne k zvýšeniu teploty na 40 stupňov. Ešte tri hodiny vo vesmíre Lajka javila známky života, dokonca sa nažrala, napriek prejavom prežívaného stresu. Približne po piatich až siedmich hodinách prestala vysielať známky života...

Ako prvé „fenky-kozmonautky“ sa vrátili z vesmíru živé BelkaStrelka v Sputniku 5 z roku 1961. Séria overovacích letov do kozmu bola ukončená až v marci 1961,  letom Sputnik 9 s fenkou Černuškou a fenkou Hviezdičkou v Sputniku 10. Môžeme len konštatovať, že sovietsky vesmírny program aj vďaka zvieracím kozmonautom a ich utrpeniu, mohol vyslať 12. apríla 1961 prvého kozmonauta - Jurija Gagarina do vesmíru.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.