Pod Achillovou pätou rozumieme ľahko zraniteľné miesto. Báj vraví: Achilles bol najstatočnejším bojovníkom trójskej vojny. Umožnila mu to skutočnosť, že jeho matka (morská bohyňa Thetide) ho po narodení ponorila do posvätnej rieky Stygy, aby sa stal nezraniteľným. Päta, za ktorú ho pri danom akte matka držala, však zostala suchá a stala sa tak jediným zraniteľným miestom na Achillovom tele. A práve tam ho zasiahla smrtiaca Paridova strela.
Jablkom sváru označujeme dôvod nedorozumení, hádok a nepriateľstva. Báj vraví: Paris (syn trójskeho kráľa Priama) mal rozsúdiť spor troch bohýň (Héry, Atény a Afrodity) a dať jednej z nich "jablko krásy". Paris ho venoval Afrodite, pretože mu sľúbila, že dostane za ženu krásnu Helenu. Týmto obchodným rozhodnutím si Paris pohneval Heru a Aténu, a kvôli jablku (a krásnej Helene) vypukla desaťročná trójska vojna.
Tantalovými mukami označujeme veľké utrpenie. Báj vraví: Tantalos (obľúbený a rozpustilý syn najvyššieho boha Dia) zabil svojho syna Pelopa a v rozmare overiť si vševedomosť bohov, pripravil pre nich z jeho tela jedlo. Skúška dopadla dobre, nie však pre Tantala. Bohovia odhalili Tantalovu provokáciu, Pelopa vzkriesili a Tantala uvrhli do podsvätia, kde (majúc okolo seba vyberané jedlo a vodu) musel trpieť večným hladom a smädom.
Sizyfovská práca predstavuje ťažkú a namáhanú prácu, ktorá je úplne zbytočná. Báj vraví: Sísyfos bol veľký chytrák a presvedčivý rečník. Pokúsil sa oklamať bohov a tí ho za to odsúdili na večnú, nezmyselnú drinu - kotúľanie veľkého balvana do vysokého kopca. Tesne pred vrcholom sa Sísyfovi balvan vždy vyšmykol a on musel začínať stále odznova.
Pod gordickým uzlom chápeme čosi zložité, čo treba vyriešiť ráznym spôsobom. História vraví: V meste Gordion bol v jednom chráme priviazaný zložitým uzlom voz. Podľa proroctva ten, kto uzol rozviaže, dobyje Áziu. Dobyvateľ Alexander Veľký pristúpil k tomuto problému po svojom a uzol jednoducho rozťal mečom.
Šedá eminencia je vplyvný človek stojaci v pozadí diania. História vraví: Začalo to existenciou kapucínskeho mnícha, ktorý bol priateľom a radcom francúzskeho kardinála Richelieua. Nenápadný mních oblečený v sivom rehoľnom rúchu stával skromne za kardinálom, mal však nemalý spoločenský vplyv a tiež smelé plány a ambície.
Slovné spojenie labutia pieseň označuje poslednú činnosť niekoho tesne pred koncom čohosi. Nemá bájne či historické dôvody vzniku, odvodené bolo z prírodného faktu: Labute žijúce v zložitých podmienkach pri polárnom kruhu niekedy zaskočí krutý mráz a ony primŕzajú k vznikajúcemu ľadu a zomierajú. Pri svojom zúfalom skone vydávajú zvuky, ktoré sa podobajú smutnému spevu. Je to ich - labutia pieseň.