Ako by ste čitateľom predstavili knihu Do vody a čo dúfate, že v nej čitatelia nájdu?
Do vody je psychologický kriminálny román, ktorý sa točí okolo narušeného vzťahu dvoch sestier – Nel a Jules. Keď Nel nečakane zomrie, Jules sa pokúša zistiť, nielen čo sa stalo jej staršej sestre, ale aj čo sa stalo medzi nimi dvoma, prečo sa tak odcudzili. Táto kniha skrýva mnohé tajomstvá. Je o hľadaní odpovedí, o hľadaní zmyslu.
Fanúšikov vašej knihy Dievča vo vlaku bude určite zaujímať v čom sú obe knihy podobné a v čom odlišné. Aké je medzi nimi spojenie?
Obidva romány sú psychologické trilery, oba sa sústredia predovšetkým na ženské hrdinky, ich vzájomný vzťah a na spoločnosť, v ktorej žijú. V obidvoch knihách hrá dôležitú úlohu nespoľahlivosť pamäti, aj keď v knihe Do vody sa vyskytuje vo veľmi odlišnej, hlbšej podobe.
Opäť rozprávam príbeh z rôznych uhlov pohľadu, aj keď tentokrát je to z perspektívy viacerých postáv. Príbeh rozpráva v prvej osobne šesť rozprávačov. Samozrejme, títo rozprávači sú nespoľahliví – všetci ich-rozprávači sú nespoľahliví. Každý klame, preháňa, zahmlieva – niekto viac a niekto menej.
Pamäť je niečo, čo Vás zjavne zaujíma. Odkiaľ pramení táto fascinácia?
Našej pamäti intuitívne veríme – však ako inak? Vďaka pamäti rozumieme svetu, v ktorom žijeme, určuje, kto sme a ako sa správame k ostatným ľuďom. A napriek tomu sa jej nedá dôverovať. Každý z nás si nesprávne pamätá udalosti z detstva, ale aj z dospelosti. Každý z nás je schopný prerozprávaním príbehov meniť ich obsah. Väčšinou sú nesprávne zapamätané udalosti zanedbateľné, triviálne. Ale kladiem si otázku: čo ak si niekto zle zapamätal niečo dôležité, niečo kľúčové pre svoju identitu a celistvosť svojho života? Čo sa stane, ak človek zistí, že to, čo malo stáť na pevnom základe, je postavené na tekutom piesku?
Do vody rovnako ako Dievča vo vlaku, je rozprávané z viacerých perspektív. Čo sa Vám páči na tomto autorskom prístupe?
Páči sa mi vhľad, ktorý nám dáva zmena perspektívy. Pozerať sa na rovnakú udalosť očami rôznych postáv mení naše vnímanie toho, čo sa stalo, vykresľuje komplexnejší obraz udalostí alebo v nás vzbudzuje pochybnosti – nie iba o tom, čo sa udialo, ale aj o pohnútkach postáv, ktoré rozprávajú príbeh.
Mám rada bezprostrednosť rozprávania v prvej osobe, ale môže to byť aj obmedzujúce. Pohľad viacerých rozprávačov v prvej osobe umožňuje čitateľovi, aby sa ponoril do psychológie postáv a lepšie porozumel ich konaniu a slabostiam.
V tejto knihe píšete o detstve, je to vo vašej tvorbe novinka. Zaoberáte sa tým, aké rozdielne môžu byť spomienky členov rodiny na jednu a tú istú udalosť. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Príbehy, ktoré rozprávame o sebe a o svojej rodine, definujú to, kým sa stávame. Fascinuje ma, ako členovia jednej rodiny dokážu vnímať udalosti v tej istej rodine rozdielne, aj keď žili v rovnakej domácnosti s tými istými ľuďmi. V tejto knihe sa venujem tomu, ako sa deti pozerajú na vzťahy dospelých, ich činy a rozhodnutia a ako interpretujú tieto skutočnosti tak, aby im dávali zmysel – niekedy s obrovským dôvtipom a niekedy s komickým alebo tragickým neporozumením.
Do vody sa odohráva v malom vidieckom meste – je to veľmi odlišné prostredie ako predmestie Londýna v knihe Dievča vo vlaku. Čo Vás inšpirovalo pri vzniku knižného mesta Beckford?
Predovšetkým by som chcela povedať, že Beckford z knihy v skutočnosti neexistuje. Je to úplne fiktívne mesto, čiastočne zasadané do skutočného prostredia. Chcela som písať o malej komunite, pretože ma zaujíma, ako ľudí ovplyvňuje život v malom meste. Môže im to dávať pocit solidarity alebo susedstva, ale môže ich to aj dusiť, že žijú na mieste, kde každý každého pozná. Rozmýšľala som nad tým, či to spôsobuje, že sú ľudia viac tajnostkári, alebo či to niektorých ľudí – hlavne mladých – nabáda k tomu stať sa rebelom, oslobodiť sa z vopred definovaných rolí.
V románe Do vody môže čitateľ podozrievať všetky postavy, pretože všetci majú svoju temnú stránku a vďaka tomu vzniká fantasticky spletitý príbeh. Myslíte, že každý máme svoju temnú stránku?
Myslím, že ľudia sú schopní mimoriadnych vecí – v dobrom či v zlom – za správnych (alebo nesprávnych) okolností. Keď sa ocitneme pod silným tlakom, tak sa dokážeme správať tak, ako by sme si v našom bežnom živote nevedeli ani predstaviť.
Do vody – najočakávanejší bestseller roka
Psychologický triler Do vody, nový román Pauly Hawkins, je nepochybne knižnou udalosťou tohto roka. Autorku preslávila krimi Dievča vo vlaku, ktorá sa stala svetovým bestsellerom v rekordne krátkom čase – celkovo sa knihy predalo vyše 18 miliónov výtlačkov a 79 týždňov sa udržala na prestížnom rebríčku bestsellerov New York Times – a bol podľa nej nakrútený rovnomenný úspešný film.
Nová Hawkinsovej kniha, ktorá nesie podtitul „Vyhýbajte sa tichým vodám. Neviete, čo skrývajú.“, sa dostane na pulty slovenských kníhkupectiev v stredu 24. mája. Román Do vody, ktorý čitateľom prináša Vydavateľstvo SLOVART už vyšiel v angličtine a je v medzičase na prvom mieste rebríčkov v predajnosti vo Veľkej Británii aj v Austrálii.
Recenzenti nešetria chválou na titul Do vody, ktorý autorka písala tri roky, a venuje sa v ňom témam, ktoré ju fascinujú: ženy a ich postavenie v dnešnom svete, medziľudské vzťahy, nespoľahlivosť pamäte a sila príbehov.
O autorke:
Paula Hawkins vyrastala v Zimbabwe a od roku 1989 žije v Londýne. Spočiatku pracovala ako novinárka, neskôr sa začala venovať výlučne písaniu. Debutovala románom Dievča vo vlaku (The Girl on the Train, 2015), ktorý sa stal bestsellerom a autorku medzinárodne preslávil. Podľa knihy bola nakrútený aj rovnomenný film.
