V týchto dňoch mu prvá kniha 40 dní pešo do Jeruzalema vychádza aj v slovenčine . „Môj dedko bol Slovák, z východu – a mám pocit, že povahovo som všeličo zdedil po ňom. K Slovensku som mal vždy silný vzťah a často som k vám jazdil,“ hovorí Ladislav Zibura o dôvodoch, prečo jeho kniha vychádza aj v slovenčine. „Priznávam, že prekladať českú knihu do slovenčiny mi príde trochu vtipné, ale verím, že to prinajmenšom pre mladšiu generáciu zvýši komfort čitateľského zážitku. Preto to považujem za dobrý nápad. A hovorím si, že keď už som sa dočkal prekladu do slovenčiny, možno raz príde aj na preklady do ďalších cudzích jazykov.“
Jeho prednášky sa stretávajú všade s obrovským záujmom, rovnako ako knihy, ktoré sa v Čechách radia medzi bestsellery. „Písanie a vystupovanie pred ľuďmi sú dve úplne protikladné disciplíny a výborne sa preto doplňujú,“ porovnáva Ladislav písanie a prednášky. „Pri písaní mám čas si všetko premyslieť, hrať sa s každým slovom. Zároveň ide o značne introvertnú činnosť bez okamžitej spätnej väzby. Prednášky naopak vyžadujú pohotovosť a improvizáciu, odmenou je priama reakcia ľudí na mieste. Vďaka knihám chodia ľudia na prednášky a vďaka prednáškam poznám čitateľov svojich kníh – viem, čomu sa smejú, čo ich zaujíma.“ Podľa úspešného spisovateľa je táto kombinácia aj cestou, ako sa možno písaním uživiť. „A oboje je mojou veľkou vášňou!“
Jeho prvá kniha, ktorá popisuje pešiu cestu až do ďalekého Jeruzalema, bola splnením sna. A keďže bola prijatá s veľkým úspechom, Ladislav Zibura môže v tomto sne ďalej pokračovať, cestovať a písať ďalšie knihy. „Moja babička bola češtinárka, obaja rodičia učitelia, takže ma doma ku knihám viedli a vždy som veľa čítal,“ hovorí o vplyve rodiny na jeho kladný vzťah ku knihám, čítaniu a písaniu. „Myslím, že som potom už len čakal na ten správny moment. A ten prišiel v čase, keď som končil štúdium žurnalistiky a ľudia a médiá sa celkom náhodou začali zaujímať o moju púť do Jeruzalema. Na žurnalistike som sa učil referovať o zásadných a svojim spôsobom šokujúcich udalostiach a uvedomil som si, že kniha dáva šancu napísať o obyčajných ľuďoch v tom najlepšom zmysle slova, o banálnych udalostiach a kráse všednosti.Tušil som, že v knihe môžem napísať o veciach, ktoré sa v spravodajstve nikdy neobjavia a v rozhovoroch na ne nie je dostatok priestoru. A tak som napísal svoju prvú knihu – z túžby podeliť sa s ľuďmi, ktorí sa zaujímali o ten reálny príbeh.
40 dní pešo do Jeruzalema je príbeh 22-ročného Ladislava Ziburu, ktorý si v lete zbalil svoj život do 12 kilogramového batohu, hodil si ho na chrbát a vydal sa na púť. Bez mapy a orientačného zmyslu prešiel z hraníc Bulharska s Tureckom pešo 1 400 kilometrov naprieč rozpálenou krajinou až do Jeruzalema, stál pod Múrom nárekov a prežil najväčšie dobrodružstvo svojho života. Jeho cesta je príbehom plným omylov, pozoruhodných stretnutí, pľuzgierov a sparenín. A najmä ľudí a ľudskosti.
Ďalšie Ziburove knihy opisujú pešie cesty po Arménsku a Gruzínsku, či Nepále a Číne, aktuálne pracuje na knihe o ceste stopom z Atén až za polárny kruh. „Mojim cieľom bolo dokázať, že Európa je najrozmanitejším kontinentom sveta,“ prezrádza Ladislav Zibura.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/12761-prvy-peskopis?tmpl=component&print=1#sigProId59798d778b