Režisér Julius Ševčík: Príbeh o vášni, ktorá vedie k záhube aj ku šťastiu

Román Simona Mawera Sklenená izba sa stal svetovým bestsellerom, bol preložený do desiatok jazykov a bol nominovaný na prestížne literárne ocenenie The Man Booker Prize. Realizácia rozsiahleho filmového projektu trvala od prvotného nápadu takmer desať rokov.

bjancarova c in film praha

Napadlo vám pri čítaní románu Sklenená izba, akým spôsobom by bolo možné toto dielo sfilmovať?

Moja prvá myšlienka bola na ľudský experiment. V prenesenom zmysle pre mňa vila predstavovala symbolickú skúmavku, do ktorej sa vsadia ľudské osudy a chemický proces ich v čase prepletie a navždy zmení. Vilu som vnímal ako priestor, ktorý doslova núti k slobode. V príbehu ožíva tajomstvo, zmysly a túžby obyvateľov. Historický príbeh o vášni, ktorý môže viesť k záhube aj k šťastiu, plný emócií a zvratov, mi prišiel pre filmovú adaptáciu ideálny.

Môžete prezradiť, ako sa rodilo obsadenie hlavných postáv?

Príbeh vily je z podstaty medzinárodný. Za takmer sto rokov existencie domu v ňom žili ľudia rôzneho pôvodu, hovoriaci niekoľkými jazykmi a bolo jasné, že obsadenie tomu musí zodpovedať. Producent prišiel už na začiatku s nápadom obsadiť do úlohy Hany - Carice van Houten, čo sa mi veľmi páčilo, ale pochyboval som, že Carice úlohu vezme. Keď začalo byť asi po pol roku jasné, že by to mohlo vyjsť, do projektu postupne vstupovali ďalší skvelí herci, Hanna Alström, Roland Moller, Alexandra Borbély a nakoniec sa producentovi podarilo získať Claes Banga do úlohy Viktora. Príležitosť pracovať s takým obsadením, a navyše opäť s Karlom Rodenom bola úplne fantastická.

Čitatelia románu Sklenená izba sa často zhodujú, že ich uchvátilo, že hlavnú úlohu hrá dom, vila „Landauer". Ako vy vnímate úlohu vily, Sklenenej izby vo filmovom príbehu?

Paralelne s románom som čítal ešte jednu knižku s názvom Architektúra šťastia, ktorá bola o tom, ako domy, v ktorých žijeme, ovplyvňujú naše pocity, myslenie, správanie a teda vzťahy. Keď sa pozriete napríklad na nacistickú architektúru, tak máte pocit velikášstva, útlaku, bezcitnosti či odľudštenia, podobne, ako u sovietskej architektúry, ktorá je ešte horšia. Oproti tomu, keď vstúpite do modernistickej vily, máte pocit, že ste súčasťou prírody. Máte pocit intimity, svetla a slobody.

Chcel som, aby do filmu prešla autentická atmosféra mimoriadneho priestoru vily, ktorá sa navyše premieňa v čase. V zime, keď vonku opadajú stromy a sklo zamrzne, je sklenená izba trochu desivá a čiernobiela. V lete je presvetlená a pôsobí až nadpozemsky krásne. Tieto pocity sú v knihe skvele popísané a súvisia s náladou postáv a ovplyvňujú ich správanie. Aj z tohto pohľadu bolo dôležité nakrúcať film v reálnej vile,  napriek tomu, že to spôsobilo rôzne technické problémy a nutnosť rozdeliť natáčanie do dvoch období.

Architekt von Abt sa vo filme Liesel pýta, či je pripravená žiť vo svetle. Vo svojej dobe to vyžadovalo veľkú odvahu. Sme dnes všeobecne pripravení žiť vo svetle? Alebo nežijeme naopak vďaka moderným technológiám vo svetle až príliš?

Ako kto. Niekto k svetlu smeruje, iný sa radšej schováva. Niekoho zaujíma sloboda, iného nie. Moderná technológia s tým nemá nič spoločné, a ak myslíte sociálne siete, tak tie budú podľa mňa raz považované za rovnako úžasné ako fajčenie.

Film rozpráva o jedinečnom vzťahu dvoch žien, ktorý presiahol hranice priateľstva – ako by ste charakterizovali hlavné hrdinky Hanu a Liesel a ich úlohu v tomto vzťahu?

Liesel má rodinu, deti, má zodpovednosť za druhých, zatiaľ čo Hana je v tomto zmysle voľná, neriadená strela. Ich životná cesta je plná zvratov, dramatických historických okolností, príležitostí i prekážok, ktoré nebudem zverejňovať.

SYNOPSA

Na kopci nad Brnom vyrástol na začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia mimoriadny dom - majstrovské dielo modernistickej architektúry z betónu a ocele z dielne slávneho architekta von Abta. Stredobodom domu je Sklenená izba, nad ktorou sa tají dych. Von Abt túto jedinečnú stavbu navrhol pre bohatého podnikateľa Viktora Landauera, jeho ženu Liesel a ich rodinu. Sklenená izba sa stáva nielen architektonickým skvostom, ale aj synonymom krásy, modernosti, otvorenosti, rovnako ako symbolom nádeje mladého československého národa, symbolom budúcnosti.

Rodinný život, aký si Liesel vysnívala, prestúpený svetlom a pokojom priezračného priestoru, naplnený láskou a umocnený vzťahom s nerozlučnou priateľkou Hanou, však nemá dlhé trvanie. Viktor je Žid a Európu čím ďalej tým viac zahaľuje tieň nacizmu. Rodina sa pripravuje na odchod do exilu. Ďalšou ranou je pre Liesel bolestné zistenie, že Viktor má pomer s mladou ženou Katou, ktorej ako vojnovej utečenkyni poskytli vo svojom dome azyl. Liesel sa čoraz silnejšie upína k Hane. Kým ona je však vo svojich citoch rezervovaná, Hana je voľnomyšlienkárka, ktorá si rada užíva všetko šťavnaté, čo život prináša. A hoci Liesel cíti, že za ich priateľstvom klíči niečo viac, bráni sa tomu dať priechod. V panike a zmätku, ktoré sprevádzajú nemeckú inváziu, Landauerovci za dramatických okolností utekajú z Československa. Vila však zostáva a jej príbeh pokračuje.

Hana a jej manžel Oskar, právnik Landauerových, sa rozhodli v Brne zostať. Vďaka pomeru s nemeckým leteckým konštruktérom Stahlom sa pred Hanou otvorí možnosť návratu do magickej Sklenenej izby a ona oživuje spomienky na Liesel a predvojnovú dobu plnú nádeje. Nútené odlúčenie akoby posilňovalo ich vzájomné city. Obe ženy si píšu bez toho, aby sa dočkali odpovedí a dozvedeli sa, aký je osud tej druhej.

Po vojne je vila zničená, okná rozmetala bomba. Nádej, ktorú Sklenená izba symbolizuje, však zostáva.

Video, v ktorom sa vyjadruje autor knižného bestselleru Sklenená izba Simon Mawer:

Autorka fotografie: Barbora Jančárová - © In Film Praha 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.