Vianočné jedlá

Mimoriadne sviatky, akými sú tie vianočné, si vyžadujú aj mimoriadne jedlá... alebo aspoň mimoriadne veľa druhov jedál...

 biscoti 1000x666

Výber vianočných jedál bol na Slovensku vždy ovplyvnený charakterom krajiny: skladba jedál hornatých oblastí sa líšila od skladby jedál v nížinách - ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, líšili sa tiež jedlá miest a dedín. Všade sa ale rešpektoval denný pôst Štedrého večera.
K hlavným štedrovečerným jedlám (večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál) patrili ("mestské") oblátky s medom, kapustnica so sušenými hríbami, zemiaky, hrach, fazuľa, opekance (nazývané tiež pupáky či bobaľky), rezance alebo iná cestovina (pirohy, šúľance, halušky) a kompót zo sušených sliviek. Viaceré jedlá sa spájali s poverami - napríklad pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy na obilí, voda s opekancov sa vylievala pod ovocné stromy, aby dobre rodili a pod. Čím viac jedál bolo na stole, tým priznivejší rok rodinu čakal. V mnohých častiach Slovenska, hlavne na severe, patril k vianočným jedlám aj chlieb - bol takou vzácnosťou, že sa jedol iba pri príležitosti veľkých sviatkov.
Ryba, v úprave ako ju poznáme dnes (ako klasickú súčasť štedrovečernej večere), sa začala u nás konzumovať iba v minulom storočí (dvadsiatom). Dovtedy sa jedli hlavne slané a údené ryby. Ryba (pôstne jedlo) však bola aj symbolom kresťanov: grécke slovo ICHTHÝS (ryba) označovalo v tajnej reči kresťanov Krista - Iésus Christos Thén Hyois Sóter (Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ).

Okrem jedla bolo dôležité i pekné, farebne zosúladené vianočné prestieranie a ešte čosi: Pod obrus (prestieral sa už v 14. storočí) sa napríklad dávalo za hrsť mincí alebo obilia - výraz vďaky a prosba do budúcnosti o novú úrodu. Pod stôl sa zasa dávali rôzne železné predmety - symboly zdravia. K poverám tiež patrilo, že keď sa nohy stola omotajú železnou reťazou, zabezpečí sa tým súdržnosť rodiny. Ľudia totiž verili, že v tieto sviatočné dni sa "uvoľňuje" väčšie množstvo Božieho požehnania a preto chceli mať nablízku všetko, čo im pomáhalo prežiť.

Viac tradičných, slovenských inšpirácii ako aj vianočných receptov nájdete v knihe Rok v slovenskej ľudovej kuchyni - Farby, chute a vône Slovenska. Autorka Katarína Nádaská, známa etnologička v nej zozbierala recepty na tradičné jedlá a nápoje v živote našich predkov.

fortuna libri1200x700

Vianočná rybacia polievka

Z Ňadaru, okres Dunajská Streda, Podunajský región

P O T R E B U J E T E: hlavu, telo a chvostovú časť kapra, alebo iná čerstvá sladkovodná ryba, koreňovú zeleninu, celé čierne korenie, zopár bobkových listov, tymian, soľ

P O S T U P:
Do dvoch litrov vody pridáte soľ, očistenú koreňovú zeleninu a celé čierne korenie. Keď voda zovrie, polievku scedímea vložíme do nej hlavu, telo, prípadne aj chvostovú časť ryby, ochutíte bobkovým listom a tymianom. Pomaly podávame so všetkým, čo sa v polievke varilo.

Vianočné buchty starej matere

Z Turčianskeho Ďura, okres Martin, Turiec

P O T R E B U J E T E: 1 kg polohrubej múky, 3 PL kryštálového cukru, 1 ČL soli, 1 prášok do pečiva, 300 ml tuku, 1 PL mlieka, 2 žĺtky, 40 g droždia

NA PLNKU: 250 g tvarohu, 200 g práškového cukru, 25 g vanilkového cukru, 10 g citrónovej kôry, žĺtok, 50 g hrozienok

P O S T U P:
Všetky suroviny na cesto zmiešate a vypracujete na hladké cesto. Cesto vyvaľkáte a vykrajujete z neho štvorce alebo kruhy. Na bykrojené kúsky dáte tvarohovú plnku. Na spestrenie môžete pripraviť makovú alebo makovo-džemovú plnku. Buchtu dôkladne spojíte zvyšnou časťou vykrojeného cesta, aby nevytiekla plnka.Buchtičky ukladáte na plech a necháte kysnúť 30 minút. Potriete olejom a pečiete v rúre na 160°C asi 30 minút.

Dobrú chuť!

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.