Od Mikuláša do Tomáša

Neklamným znakom, že Vianoce sú predo dvermi, bola aktivita učiteľov pri príprave vianočných oblátok. Oblátky plnili funkciu štedrovečerného chleba...

mikulas 1200x700

Zimnému slnovratu, ktorý bol chápaný ako začiatok ďalšej etapy roka, predchádzali kedysi rôzne rituálne úkony ochranného charakteru. Dni, ku ktorým sa tieto úkony viazali, sa označovali ako stridžie. Patril k nim 25. november - deň svätej Kataríny; 30. november - deň svätého Ondreja; 4. december - deň svätej Barbory.

Ďalším dôležitým dátumom bol 6. december stanovený (v 9. storočí cirkvou) za deň svätého Mikuláša. Bola to pocta biskupovi Mikulášovi, ktorý v 4. storočí pôsobil v Malej Ázii a do povedomia verejnosti vošiel vďaka svojej nevšednej obetavosti a zmyslu pre spravodlivosť. Na jeho oslavu chodili po meste sprievody študentov, pričom jeden z nich bol vždy preoblečený za biskupa. Časom sa tieto sprievody zredukovali na známu trojicu - Mikuláš, anjel, čert.

Veľmi významným stridžím dňom sa stal 13. december - deň svätej Lucie. V predvečer svätej Lucie preto ľudia jedli ochranný cesnak a robili si ním krížiky na čelo, sluchy, bradu a zápästia, ako aj vchodové dvere a stajne. Na zvýšenie ochranného účinku sa dobytok okiadzal dymom z posvätných bylín a na stajňové dvere sa upevnil snop slamy. Verilo sa, že keby striga chcela vojsť dnu, musela by najskôr spočítať všetky slamky v snope.
Pastieri obchádzali s hlasným trúbením celú dedinu a pred každým domom odháňali strigy. Na Strednom Slovensku sa k nim pridávali aj mládenci s práskajúcimi bičmi, píšťalkami, trúbami a zvoncami... Všetci zúčastnení robili čo najväčší hluk, aby odohnali aj tie najdivokejšie bosorky.
Na západnom Slovensku chodili Lucie v bielom, mali zamúčenú tvár a zuby so zemiakov. Jedna nosila vedro s vápnom a štetkou, druhá husie krídlo na zametanie pavučín. Obvykle mlčali, aby ich podľa hlasu ľudia nespoznali a symbolicky čistili príbytky.
Prvým neklamným znakom, že Vianoce sú predo dvermi, bola prebúdzajúca sa aktivita miestnych učiteľov pri príprave vianočných oblátok. Oblátky plnili funkciu posvätného štedrovečerného chleba. Piekli sa vodové, cukrové a špeciálne upravené pre domáce zvieratá - so šípkami, petržlenom... Učitelia najskôr poslali deti po domoch, aby zadovážili potrebné suroviny. Hneď po Lucii sa oblátky začali piecť a o dva dni ich už žiaci roznášali po dedine. Za oblátky dostali do košíka potraviny a peniaze - pre učiteľa a jeho šikovných pomocníkov.

21. december (najkratší deň v roku) je dňom svätého Tomáša. V tento deň sa na gazdovstvách konala predvianočná zabíjačka - verilo sa, že mäso uskladnené v daný deň dlho vydrží. Maslo zmútené na Tomáša vraj malo liečivé účinky a kto chcel byť dlho zdravý, musel 21. december privítať v čerstvo vybielenej izbe. A po domoch koledovali mladí koledníci...

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.