Naše vajcia

Dva tri týždne pred Veľkou nocou na nás z každej strany začnú útočiť kraslice v spoločnosti chronicky známej dvojice kuriatka so zajacom.


Niektorí sa aj potešia, ale je dosť takých, ktorí už v predtermíne majú veľkonočnej nálady plné zuby. A pritom, máločo je také krehké a pôvabné, ako umne vyzdobené veľkonočné vajíčka - kraslice.
Etnografka Mária Hauskrechtová sa roky venovala popularizácii tradičných i moderne stvárnených kraslíc, právom teda môže byť považovaná za ich znalkyňu.


femme:
Tak, ako to teda je s tými veľkonočnými vajíčkami?

Mária Hauskrechtová:
Máme poznatky, že už v praveku ľudia využívali vajcia prostredníctvom určitých magických praktík, zabezpečujúcich prosperitu a plodnosť. Z neskorších dôb vieme, že aj konzumácia vaječných jedál mala často symbolický a obradový význam, tak napríklad, ak sa pri vohľadoch, respektíve priezvedách, podala praženica, znamenalo to súhlas. Okrem magického prostriedku je vajce aj symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života a zároveň prostriedkom určitej ochrany. Pokiaľ hovoríme o veľkonočných krasliciach, tie sú súčasťou komplexného zvykoslovia, ktoré ako celok z pohanských čias, prenikol do kresťanskej Veľkej noci. Kraslica je podarúnok s čarovnou silou a gazdiné nimi obdarúvajú chlapcov, ktorí „šibaním“ vlievajú novú energiu. Mladé dievčatá sa zase ich prostredníctvom zavďačujú svojim nápadníkom, a aj keď nie každá daruje vlastný výtvor, dekoratívna kraslica je stále určitým symbolom a odrazom tej, ktorá ho venuje.


femme:
V nedávnej dobe sa objavil lichotivý názor, že na Slovensku sa nachádza najväčšie množstvo výzdobných motívov. Čo je na tom pravdy?

Mária Hauskrechtová:
Slovensko je bohaté nielen na dekory kraslíc, ale aj kroje, piesne... Veď každý pozná úslovie, ktoré hovorí o tom, že za každým vŕškom nájdeš novú pesničku... Vyplýva to jednak zo štruktúry a členitosti našej krajiny, ktorá mnohé „zakonzervovala“ a jednak aj zo skutočnosti, že na Slovensku, na rozdiel od Čiech, kde sa určujúcou v kultúrnom vývine stala kultúra mestského charakteru, u nás dlho pretrvával vidiecky charakter. Pre zachovanie určitej časti kultúrneho dedičstva to bolo pozitívum. Máme tak bohaté inšpiračné žriedlo i vývozný artikel. Výroba kraslíc na profesionálnej i amatérskej úrovni je u nás stále živá a aj keď je tomu tak v celom stredoeurópskom priestore, kraslice sú slovanským prínosom a ich tvorba v tradičnej výduvkovej podobe je plne rozvinutá najmä u nás a našich najbližších susedov.


femme: Aké sú používané techniky a aké dekory?

Mária Hauskrechtová: Odborná literatúra udáva sedem výzdobných techník, ktoré postupom času metamorfovali alebo sa navzájom kombinovali. Podľa techniky, teda spôsobu zdobenia možno určiť aj dobu pôvodného vzniku dekoru a samozrejme, technika aj pomôcky priamo určovali a určujú formu výzdoby. Maľba voskom, vytvárajúca plastický vzor je tradičná, ale v minulosti nie príliš rozšírená technika, pôvodne zo severovýchodného Slovenska. Voskom sa maľuje na pôvodný aj zafarbený povrch vajec s obmedzenou farebnou škálou jedného až troch farebných tónov, prípadne dvoch, troch odtieňoch jednej farby. V minulosti sa vosk nanášal prostredníctvom zaostreného drievka, ale najprecíznejšia kresba vzniká pomocou špendlíka zasunutého v držiaku. Týmto spôsobom vzniká „kvapkový“ vzor vetvičiek a kvietkov a možno povedať, že koľkokrát hrot špendlíka namočíte, toľko čiarok urobíte. Príbuznou voskovou technikou je batikovanie, ktoré patrí medzi najstaršie používané techniky. Ornament takýchto kraslíc je mimoriadne bohatý a farebne i vzorovo variabilný. Je rozšírená po celom našom území a najpopulárnejšie sú pravdepodobne kraslice z Domaniže. K náročnejším technikám patrí vyškrabovanie. Táto technika sa na Slovensku rozšírila až v druhej polovici 19. storočia a zo západného Slovenska doputovala až do Spiša k okoliu Popradu. Práve pre túto oblasť je typické vpisovanie textov, ako sú veľkonočné alebo ľúbostné veršíky. Pôvodne sa vyškrabovalo pilníkmi alebo hrotom malého nožíka, dnes už sú k dispozícii rôzne hobby brúsky. Tradičný leptaný dekor je tiež známy od polovice 19. storočia. Obľúbili si ho hlavne na Spiši, v oblasti Hontu, Novohradu a v okolí Topoľčian. Táto technika je založená na chemickom procese odkrývania pôvodnej farby vaječnej škrupiny na zafarbenom vajíčku, pomocou vody z kyslej kapusty alebo octu. Pomocou husieho brka alebo drievka sa dosahoval mäkký dekor s plynulými líniami vo veľmi starodávnom duchu. Ďalšiu skupinu tvoria kraslice vyzdobené oblepovaním. Medzi najstaršie patrí oblepovanie sietinou, čo je dužina močiarnej trávy, pomocou ktorej vznikali elegantné mäkké biele geometrické ornamenty, neskôr aj rôznofarebné. Táto technika sa pestovala najmä v okolí Bratislavy, vo Vajnoroch, Slovenskom Grobe, Viničnom, ale aj pri Trenčíne a na Kysuciach. Neskoršie sa z nej vyvinulo obliepanie vyšívačskými priadzami. Základom tejto techniky je oblepovanie vajíčka súčasne dvomi niťami, pričom motív pokrýva celú plochu vajíčka. Hádam jedna z najušľachtilejších „oblepovacích“ techník je oblepovanie slamou. Technika, pôvodne rozšírená na slovensko-moravskom pomedzí sa časom rozšírila po celom Slovensku. Prírodné i zafarbené výduvky sa obliepajú upravenými steblami slamy v pôvodnej i natónovanej farbe. Ornament je vyskladaný z drobných častí a poukladaný do mozaiky prerušovanej tenkými či hrubšími slamenými pásikmi. Technika drôtovania pochádza zo severného a severozápadného Slovenska a úzko súvisela s drotárskym remeslom. V neskoršej podobe má charakter šitej čipky v kovovej podobe. Za absolútny unikát môžeme považovať okúvanie vajíčok. Aj v minulosti bolo zriedkavou technikou, ktorej sa venovali len kováčsky majstri a ich tovariši z Hontu a  Gemera so zmyslom pre drobnokresbu. Drobné kovové prvky, kováčskeho charakteru, pripevňovali na vajíčka pomocou dlhších kovových špendlíkov s hlavičkami.

 

femme: Jestvuje nejaká moderná technika, ktorá sa stala klasickou alebo naopak?

Mária Haukrechtová: Zaujímavou metamorfózou a to v priebehu krátkeho časového úseku, prešlo takzvané dierkovanie či madeirovanie. V klasickejšej či modernejšej forme napodobuje vyšívačskú techniku výrezu, známejšiu ako richelieue a môžem povedať, že v pravom slova zmysle zľudovela.


femme:
Kto dnes najviac zdobí?

Mária Hauskrechtová: To si netrúfam odhadnúť, ale určite to nie sú len devy na vydaj. v čase, keď sme vydávali návodový časopis sme mali dodávateľov z radov pánov, ktorý vyrábali také unikáty, že sa nimi preslávili v blízkom i širokom okolí, ba niektorí túto svoju činnosť „zmanufakturizovali“. Okrem profesionálnej skupiny krasličiarok, tu pôsobí tichá armáda ľudí, ktorí túžia relaxovať pri tvorbe miniatúr a tradíciu udržiavajú tým, že zaúčajú ďalšie generácie.


Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.