Veľký piatok

Napísal Katarína Nádaská autorka je etnologička 14. apríl 2017

Na Veľký piatok platil pre rímsko – katolíckych, gréckokatolíckych, ale i pravoslávnych veriacich prísny pôst, ktorý sa stále dodržiava.

V regióne hornej Nitry sa napríklad jedla drevená polievka (vývar zo sušených hrušiek), bez zápražky, alebo len chlieb a voda. Väčšina ľudí počas tohto dňa jedla len raz denne chlieb s čajom, prípadne zemiakovú polievku.

Zvyky počas Veľkého piatku

V minulosti bol rozšírený zvyk umývania sa v tečúcej vode. Bývalo zvykom doniesť symbolicky z potoka trochu vody a umyť si v nej tvár. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a  toto robili najmä dievky, aby mali hladkú tvár, poistili si sviežosť a krásu na celý rok.
Pri umývaní sa zvyklo hovoriť: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa hriešne stvorenie.“
Verilo sa, že práve v tento čas má voda liečivé, zázračné účinky a takto sa zabezpečovalo zdravie pre ľudí, ale nielen pre nich pretože k vode sa privádzali aj hospodárske zvieratá, napríklad sa v nej brodili kone, aby boli mocné a zdravé.

Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. Medzi staršie zvyky patrilo aj  sadenie a štepenie ovocných stromov - verilo sa, že sa dobre ujmú. V tento deň sa nesmela hýbať zem, čiže sa nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác napríklad sa nezametalo, lebo by sa nevyliahli kurence, platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť. Všetky tieto vyššie spomenuté zákazy vychádzali z tradície spomienky na deň umučenia Ježiša Krista – preto sa veľký piatok považoval už za sviatok, kedy sa nemalo v domácnostiach robiť veľké upratovanie. Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Ak mal nikto blchy najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce bolo treba uvariť cesnak a potom vodou v ktorej sa cesnak varil sa vykropilo šatstvo, posteľ, umyl sa v nej človek, ktorý mal blchy. Posteľ a šaty sa zvykli vyprášiť palicou pričom sa hovorilo: „Von hostia bez kostia“. Úkony, ktoré sa robili na Veľký piatok naznačovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc Veľkého piatku, ktorá všetko uzdravuje a napomáha dobrému rastu a zdaru práce.

Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva svoje poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca. Počas Veľkého piatku sa z domu nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec, či potravinový komponent nestal v rukách bosorky škodiacim nástrojom. Večer sa chodievalo do kostola na pašie.

pasiove hry1000x556

Pašiové hry
Duchovnou súčasťou Veľkého piatku boli a dodnes sú pašiové hry. Svoj pôvod majú v stredovekých mystériách – sú to hry o umučení a ukrižovaní Ježiša Krista.  Známe pašiové hry sa hrávali už v stredoveku v Bratislave, často boli súčasťou tzv. školských hier a predvádzali ich žiaci. S postupom času si získali pašiové hry svoju výraznú obľubu aj v širokých vrstvách obyvateľstva a stali sa aj prirodzenou súčasťou ľudového divadla – keď si ich dobrovoľní divadelní ochotníci nacvičili a predvádzali ich verejne v kostoloch, alebo aj na námestiach pred kostolmi. V minulosti boli pašiové hry takmer v každej obci, či meste samozrejmosťou a oživením veľkého piatku. Ľudia sa na ne tešili a herci poctivo pripravovali – pretože predvádzanie pašiových hier to bola verejná prezentácia hereckej šikovnosti a schopnosti zaujať divákov a vtiahnuť ich do príbehu umučenia Krista

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.