Biela sobota, Veľkonočná nedeľa

Napísal Katarína Nádaská autorka je etnologička 15. apríl 2017

Z liturgického hľadiska sa večer na Bielu sobotu (po západe slnka) slávila spomienka na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

gold egg 1000x550

Biela sobota znamenala večerné slávenie vzkriesenia Ježiša Krista, po západe slnka sa zvyčajne začínali liturgické obrady, ale ráno a dopoludnia sa využívalo na drobné práce. Mohol sa siať bôb, prípadne hrach pretože ešte stále boli zvony zviazané. Gazdinky varili od obeda do večera šunku. Masť, ktorá sa vyvarila zo šunky sa zobrala a uschovala sa v uzavretej nádobe. S masťou sa liečili celý rok dobytku rôzne kožné choroby ( vošky, lišaje, opuchliny, odreniny a uhry (hrče na chrbte)) .

Počas dňa sa stále držal pôst, ale v domácnostiach vrcholili prípravy na Vzkriesenie – varila sa huspenina, šunka. Rodina spoločne navštívila Kristov hrob a večer bolo slávnostné Vzkriesenie s procesiou, pri ktorej sa opäť rozozvučali zvony. Večer Bielej soboty znamenal koniec posvätného ticha – v každej obci sa rozhlaholili slávnostné zvony oznamujúce slávnosť vzkriesenia. Medzi peknú tradíciu Bielej soboty patrilo stretnutie celej rodiny pri slávnostnej večeri. Počas Bielej soboty (ak sa nestihlo už predtým) sa maľovali vajíčka. Toto robili najmä dievčatá, ktoré si chystali vajíčka pre svojich kúpačov.
Po liturgickej slávnosti sa skončil 40 dňový pôst. To znamenalo, že večera bola bohatá, podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Na stole nemali chýbať ani iné dobroty ako boli vajíčka, klobásky, pečené sliepky, husi, pečené mäso. Bývalo zvykom, že rodina zhromaždená vôkol ozdobeného stola si rozdelila spoločne jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol skonzumovať aspoň malý kúsok, aby bola rodina súdržná a jednotná. Po vzkriesení vyšiel gazda do dvora a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom i dobytku. Na východnom Slovensku bol známy archaický zvyk, že pri sobotnom zvonení si všetci utekajú umyť tvár, aby boli celý rok bystrí a zdraví. Matky išli s deťmi na pažiť. Tam na trávniku obkreslili deťom chodidlo, vyrezanú stopu chodidla odlúpnu a obrátia dolu trávou, tak že na vrchu je hlina. Tento úkon sa robil, aby sa v lete deťom nezbierali nohy, keď sa bosé potknú o kameň, alebo keď im do bosej nôžky pichne tŕň. Ak chlapci chcú vedieť, kde budú na jar hniezdiť vtáky idú po dvaja na pažiť, jeden nosí druhého na chrbte a volá: „ Kvoč, kvoč , čiap, čiap“. Na jar potom ľahko našli hniezda vtáčat.

Veľkonočná nedeľa
Tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka, ktoré sú považované za symbol nového života a plodnosti. Vajíčka sa jedli najmä uvarené na tvrdo, alebo ako obradové jedlá napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, alebo ako stratené kura, či baba. Bolo to jedlo z vajec, údeného mäsa a žemle. V minulosti bolo tradičným veľkonočným jedlom aj pečené jahňa, či kozľa. Po návrate z kostola sa podával sýty obed – zvyčajne slepačia polievka a pečené mäso. Obed bol spestrený koláčmi a vínom. Z posvätených jedál mal jesť každý člen rodiny, pričom sa dbalo, aby ani omrvinka nepadla na zem. Medzi tradičné veľkonočné jedlá na západnom Slovensku patrilo teľacie alebo bravčové mäso, časté však bolo aj jahňacie, či kozľacie mäsko, ktoré bolo ešte plnené pripravenou plnkou zo žemlí, vajec, mlieka a časti vnútorností, ako bolo srdce a pod. Okrem toho nesmeli chýbať vajíčka uvarené na tvrdo, šunka, plnené sliepky alebo kurčatá, veľkonočná baba (jedlo z mlieka, mäsa a vajec), soľ, chlieb, koláče z kysnutého cesta nazývané calty. Calty boli plnené makom, tvarohom, orechmi. Špecialitou boli aj orechové, či makové rožteky, ktoré sa piekli v dvoch veľkostiach ako malé rožky a väčšie zavináky. Samozrejme na veľkonočnom slávnostne prestretom stole mal svoje čestné miesto veľkonočný baranček z piškótového cesta. Baranček mohol byť zdobený bielou cukrovou polevou. Podľa biblie sa Ježiš Kristus ikonograficky stvárňuje ako baránok. Veľkonočný baránok sa konzumoval aj vo forme pečiva zoomorfného tvaru. Bolo to pečivo, ktoré sa pieklo v hlinenej, či železnej forme. K tradičnému veľkonočnému bohato prestretému stolu vo Vajnoroch patrili osúchy z kysnutého cesta, navrch sa poukladali slaninka, či údené mäso a osúch sa dal upiecť. Osúchy sa robili aj na sladko, napríklad s tvarohom, kapustou a pod. Osúchy patria k starým tradičným jedlám, podobne ako podplamenníky. Na Veľkú noc sa piekli aj štrúdle jablková s makom, s čerešňami a makom, tvarohová s hrozienkami.

Špecialitou štrúdle pečenej vo Vajnoroch bolo tenké cesto a bohatá plnka. Koláče boli v minulosti naozaj len sviatočným jedlom a Veľká noc bola príležitosťou keď sa piekli – boli to zavináky plnené makom, orechmi, tvarohom. Zavináky boli väčšie asi ako dnešné makovníky, alebo menšie veľkosti rožkov, ktoré sa ohli a hovorilo sa im podkovičky. Vajnorské bábovky, ktoré sa pečú na Veľkú noc stále sa piekli v keramických, či hlinených bábovniciach, boli okrúhle a volali sa baby, mohli byť plnené orechmi a makom. Ako nápoje pre sviatočné chvíle slúžili pre dospelých víno, alebo pálenka, deti pili mlieko, vodu ochutenú ovocnými doma vyrábanými šťavami.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.