Ľudové zvyky Veľkej noci

Napísal Katarína Nádaská autorka je etnologička 18. marec 2012

Kvetná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou Palmových ratolestí, pretože je to pripomienka  na Krista, ktorý slávnostne vstupoval do Jeruzalema.


Kvetná nedeľa

V našich končinách sú palmové a olivové vetvičky nahradené bahniatkami teda rozkvitnutými ratolesťami vŕby, ktoré sú prvým pozdravom jari. Ratolesti vŕby nesú variabilné názvy v rámci Slovenska. V jednotlivých nárečiach sa im hovorí aj kozičky, mačičky, baránky, jahňady – už z týchto názvov vidieť, že z etymologického hľadiska súvisia s názvami mláďat, ktoré tiež prichádzajú na svet na jar. Vŕbové prútiky si ľudia dávali posvätiť a potom si ich priniesli domov a zastokli do kultového kúta, pretože sa verilo, že posvätené vŕbové prútiky budú ochraňovať dom a celé hospodárstvo od ohňa.

Na Záhorí sa zvykli posvätené prútiky vŕby zastoknúť do poľa, kde mali ochraňovať novú úrodu najmä pred krupobitím. V minulosti sa symbolicky posvätené plody vŕby jedli ako ochrana proti chorobám krku, zimnici, potierali sa nimi oči proti chorobám zraku. Verilo sa, že ľudia narodení na Kvetnú nedeľu sú obdarení darom porozumenia reči rastlín a dobre sa vyznajú v ľudovom liečiteľstve. V nedeľu pred Veľkou nocou (na Kvetnú nedeľu) sa v niektorých obciach napríklad na hornej Nitre vynášala Morena. Korene obradu vynášania Moreny súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Išlo tu o symboliku vyhnania zimy a privítania (prinesenia) dlho očakávanej jari, nového života, tepla. Morena, zosobňujúca zimu bola slamená bábka pripevnená na dlhšiu žrď, oblečená do starších šiat, alebo obkrútená do starej plachty. Niesla sa celou dedinou a účastníci morenového sprievodu spievali. Nakoniec figurínu Moreny hodili do potoka, prípadne ju pred tým zapálili. Týmto aktom symbolicky vypudili zimu z obce.

V ďalších obciach na západnom Slovensku  sa  počas Kvetnej nedele konali aj obchôdzky po dedine s letečkom. Letečkom sa nazývali ozdobené mladé konáriky vŕby, na ktorých boli priviazané stužky a pentle, prípadne aj retiazky, ktoré si dievčatá samé vyrobili z farebného papiera, nafarbené vajíčkové škrupinky, ktoré povešali na vŕbové haluze. Konáre niesli mládenci, okolo nich šli dievky, ktoré spievali nasledovnú pieseň.


Daj babička, daj vajíčka, jedno lebo dve, šak ti to letečko neseme...

(chodenie s letečkom v Bukovej)


Sprievody na Kvetnú nedeľu udržiavali najmä staršie deti, ktoré obchádzali s letečkom celú dedinu a spievali pri každom dome. Za spev a vinšovanie dostávali vajíčka, alebo drobné mince.

Po Kvetnej nedeli nasleduje tzv. Veľký, alebo Svätý týždeň. V tomto týždni sú najvýznamnejšie dni Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota – týmto dňom sa hovorilo aj Veľkonočné trojdnie.

Nabudúce Zelený štvrtok...

(krátené) 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.