Láska na prvý pohľad existuje!
Nejde však o nijakú falošnú romantiku. Vlastne vôbec nejde o romantiku. Hlavnú úlohu hrajú chemické reakcie, ktoré prebiehajú v mozgu ľudí rovnako ako v mozgu zvierat. Hovoríme tomu tiež "páčenie sa". Všetky živočíchy sú jednoducho prírodou naprogramované na hľadanie vhodného partnera a v prípade, že narazia na príznaky tejto "vhodnosti", spúšťa sa chemický proces očarenia, záujmu a potreby priblížiť sa. Môže to trvať niekoľko sekúnd a láska je na svete.
Milenecká láska nie je cit!
Veru nie. Je to stav, ktorý stimuluje jasná odmena. Zamilovanosť sa odohráva v tej oblasti mozgu, ktorá zodpovedá za hlad a sex, teda za stavy a činnosti fungovania a prežitia. Zamilovanosť má preto veľmi praktický charakter a je dôsledkom konkrétnych potrieb jedinca, ktorý ju cíti.
Jedna láska na celý život? Kdeže!
Každá láska sa vyvýja. Mení sa podľa vývoja "zúčastnených" a nových situácií, do ktorých zamilovaní ľudia vstupujú. Časom sa menia predstavy, potreby, požiadavky a očakávania oboch partnerov. Inak povedané, všetky živočíchy sa nevyhnutne menia a s nimi aj podnety, ktoré zasahujú časť mozgu zodpovednú za stav zamilovanosti. Emočné centrum zabezpečujúce pocit šťastia je v prípade lásky (paradoxne?) v pokoji a nezohráva žiadnu úlohu. Preto aj do dobrého vzťahu môže vtrhnúť nová láska. Preto možno novú lásku stretnúť kedykoľvek, a to až do vysokej staroby. A teoreticky aj prakticky možno tú "pravú lásku" zažiť x-krát, podľa ponuky vhodných podnetov.
Láske prospieva odlúčenosť!
Zamilovanosť síce núti milencov, aby spolu trávili každú sekundu, ale zároveň spotrebováva zdroje. Produkcia dopamínu a ďalších hormónov, ktoré spôsobujú stav vášnivej zamilovanosti a nadšenia z blízkosti toho druhého, v trvalej blízkosti milovaného klesá, sexuálna túžba sa znižuje a objavuje sa "ponorková choroba". Preto odporúčanie, držať si milenca tak trochu od tela, nie je na škodu... A ani študijné pobyty či služobné cesty nie sú to, čo by sa na prvý pohľad mohlo zdať, čiže katastrofou.
Láska je návyková!
Na milovanú bytosť reagujeme ako na drogu. Táto droga vyplavuje do organizmu dopamín a stimuluje stav eufórie, blaženosti, príjemnej nostalgie... Pri nedostatku podnetov zo strany milovanej bytosti sa objavujú abstinenčné príznaky. Preto majú mnohí z nás - napríklad v počítači alebo peňaženke - "príručné albumy".
Muži sa zamilovávajú rýchlejšie!
Taká je pravda. Ale snažia sa o svojich pocitoch nepremýšľať a nehovoriť, pretože sa neustále cítia byť niečim ohrození a sústredenosť na vlastné pocity ich zbavuje ostražitosti. Zvyčajne sa to vysvetľuje archaickými zvyškami pravekých lovcov, ale ide skôr o rôzne individuálne problémy spojené s potrebou správať sa indiferentne. No pretože mužský mozog dá viac na vizuálne vnemy, samec je už dávno zamilovaný, keď mozog samice ešte stále vyžaduje nevyhnutné podnety, aby spustil stav zamilovanosti. Napokon, je to logické: samica, ako potenciálna matka, dáva do hry neporovnateľne viac, a preto musí dvakrát merať...