Paradox pri preprave detí

Napísal Aneta Sklenářová 18. máj 2016

Bezpečnostné pásy chránia, ale aj ubližujú. Používanie bezpečnostných pásov stále nie je pre šoférov áut a spolujazdcov samozrejmosťou.

Pritom ich použitie znižuje až o 50 % možnosť fatálneho zranenia u vodiča a spolujazdca, u cestujúcich na zadných sedadlách dokonca až o 75 %. Vyplýva to zo štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie. Pri malých pasažieroch ale môže použitie klasického bezpečnostného pásu skôr uškodiť.

Desaťkilové dieťa sa pri náraze mení na tridsaťkilovú činku

Bezpečnostné pásy a airbagy sa zaradzujú do kategórie pasívnej bezpečnosti. Vďaka nim sa predovšetkým znižuje rýchlosť nárazu hlavy a hrudníka. V dnešnej dobe sa objavujú i, tzv. inteligentné airbagy, ktoré sú schopné regulovať rýchlosť a objem naplnenia podľa sily nárazu auta. Nafukujú sa väčšinou už pri náraze v tridsaťkilometrovej rýchlosti. Špecifickú oblasť následne predstavuje prevážanie malých pasažierov. Štandardné bezpečnostné pásy sú pre deti menšie, než meter päťdesiat nevhodné, pretože ich môžu uškrtiť. Existujú špeciálne redukcie na pásy určené priamo pre detských pasažierov. „Rodičia by následne za žiadnych okolností nemali prevážať dieťa, ak len tak na krátke vzdialenosti, vo vlastných rukách. Pri náraze sa totiž rýchlosti sčítavajú a k udržaniu desaťkilogramového dieťaťa pri päťdesiatkilometrovej rýchlosti by bolo potrebné vyvinúť silu ako pri vzpieraní tridsaťkilovej činky. V prípade pripútania jedným pásom spoločne s dospelým však hrozí rozdrvenie dieťaťa vlastnou váhou,“ popísal zásady správneho prepravovania detí, výhradný distribútor detských autosedačiek a kočiarikov Neonato, Lukáš Fiala.

Deti zvyknú byť častou príčinou dopravných nehôd

Existujú potvrdené rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť dopravnej nehody. Spoločným menovateľom je individualita každého človeka, ktorá okrem iného zahŕňa aj odbornú a zdravotnú spôsobilosť. Dôležitým faktorom je ale aj prítomnosť malých spolujazdcov v aute, ktorá môže narúšať vodičovu koncentráciu. „K riadeniu potrebuje vodič absolútny pokoj, aby mohol okamžite reagovať na nečakané situácie na ceste. Rodičia by preto mali svoje ratolesti čo najskôr naučiť, aby sedeli pokojne a nikam nepreliezali. Počas jazdy by nemali ani jesť a piť, preto je lepšie pri dlhších cestách spraviť častejšie prestávky,“ radí Lukáš Fiala.
Ďalším rizikovým faktorom je rýchlosť jazdy. S každým kilometrom za hodinu, o ktorý sa pohybujeme v aute rýchlejšie, rastie o 3 % riziko nehody končiace zranením. Pri rýchlosti 80 kilometrov za hodinu je teda dvadsaťkrát väčšia pravdepodobnosť zranenia, než pri jazde 30 kilometrov za hodinu.

Autonehoda pri päťdesiatkilometrovej rýchlosti = pád zo štvrtého poschodia

Počas minulého roka vyšetrovala polícia na Slovensku viac, než 13 tisíc nehôd, pri ktorých zomrelo 274 ľudí. Najčastejšou príčinou autonehôd bol nesprávny spôsob jazdy. Konkrétne osoby vinné za dopravnú nehodu predstavujú až 51% obetí, usmrtených pri dopravných nehodách. Podľa zákona o pozemných komunikáciách musia byť všetci cestujúci v aute pripútaní. Pokiaľ tak neurobia, mnohonásobne zvyšujú riziko zranenia pri nehode. Medzi najčastejšie zranenia patrí poranenie hlavy s následným bezvedomím, poranenie hrudníka či panvy a rozvinutý šok, vnútorné zranenie brucha, poranenie chrbtice či zlomeniny a polytraumy v období tehotenstva. Už pri päťdesiatkilometrovej rýchlosti je lebka vystavená rovnakému nárazu ako pri páde zo štvrtého poschodia. Následné mozgolebečné poranenia zvyknú byť často smrteľné. Vodič má preto povinnosť myslieť na dôsledky možnej autonehody, predchádzať jej a pred jazdou poučiť prepravované osoby o nutnosti pripútania sa bezpečnostným pásom.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.