Topánkové kalendárium I.

Pokúsime sa vám priblížiť ako išiel čas s obľúbenou súčasťou nášho šatníka – topánkami. Podľa historických prameňov, dobová obuv nie vždy bola pohodlná pre jeho nositeľa.


Avšak aj v minulosti boli ľudia presvedčení, že pre módu sa vyplatí aj trochu trpieť...

Faraónske obdobie - 14. storočie pr.n. l.

Sandále v najstarších dobách boli údajne výsadou mužov a ženy chodili bosé. Tí najchudobnejší nosili jednoduchú obuv, upletenú z vláken papyrusu a nerozlišovala sa pravá a ľavá topánka. Na druhej strane boli bohatí ľudia a vládcovia. Tí vlastnili bohato zdobenú obuv, ktorá sa zachovala aj v hrobe faróna Tutanchamona (vláda cca. 1333-1323 pr.n l.).  V hrobke sa našlo do sto párov topánok, ktoré boli malými umeleckými dielami, pokryté plátkovým zlatom, bohato zdobené a výpovednými zobrazeniami zo života faraóna.

Rímske obdobie (1. storočie n.l.)

Cisár Caligula (12-41 n.l.), pôvodným menom Gaius, dostal svoje pomenovanie od legionárov, ktorí si robili z malého vojačika posmech, pre jeho vojenské topánočky – caligarius. Tie mu dal špeciálne vyrobiť jeho otec – generálmajor Germanicus, ktorý ho brával od malička na vojenské ťaženia. Boli to vojenské topánočky podľa predlohy rímskych legionárskych topánok caligae.


Byzantské obdobie (5. – 11. storočie n.l.)

Vyhľadávanými topánkami medzi ženami v tejto dobe,  boli purpurové črievičky vyšívané perličkami podľa vzoru Cisárovnej Theodory (cca. 497- 548) a jej dvorných dám. Podľa legendy sa každá mladá byzantská žena môže stať cisárovnou, adeptky na tento post sa vyberali podľa krásy, duchaplnosti, ale okrem iného aj podľa malých chodidiel.


Renesancia

Obdobie dlhých topánok (14. storočie)

Priniesla ich výstredná burgundská móda, ku ktorej patria aj špicaté topánky. Niektoré z nich dosahovali výnimočnú dĺžku špicov, ktoré merali aj tri dĺžky chodidla. Dĺžka špicov sa však riadila predpísanými pravidlami. Kniežatáprincovia smeli mať špice dlhé dva a pól chodidla, rytieri len jeden a pól dĺžky chodidla a obyčajní ľudia polovicu stopy. Bola to veľmi nepraktická móda, ktorá si vyslúžila aj kritiku cirkevných hodnostárov a prispela k mnohým porážkam na bojovom poli.

Obdobie  hranatých topánok (15. storočie)

Z hendikepu sa stal módny hit, tak by sa dal opísať nástup širokých a hranatých topánok. K ich vzniku prispel kráľ Karol VIII. Francúzsky (1470-1498), ktorý od narodenia trpel telesnou vadou. Na každej nohe mal po šesť prstov. Aby skryl svoj hendikep, dáva si šiť široké a hranaté topánky, ktoré sa stali veľkou módou a rozšírili sa aj do Anglicka. Anglický kráľ Henrich VIII. (1491-1547) a jeho dvorania sa snažia tiež medzi sebou odlíšiť spoločensky aj v módnych trendoch.  Podľa šírky podrážky, ktorá niekedy dosahovala až 17 cm, každý na prvý pohľad poznal, do ktorej spoločenskej triedy patrí ich nositeľ.

Obdobie nepohodlných topánok (16. storočie)

V 16.storočí je Španielsko vďaka svojím zámorským dŕžavám bohatým kráľovstvom. Vo veľkej miere je ovplyvňované cirkevnými hodnostármi a tak niet divu, že navonok pôsobí veľmi strnulo. Napriek  tomu sa rôzne módne vplyvy udomácňujú aj tam. Španielska móda v tomto období potiera  všetko prirodzené a ľudské. Snažia sa vyrovnávať výškové rozdiely medzi ženami a mužmi, pomocou obuvi na vysokej podrážke - tzv. koturny. Tie pod vysokými sukňami ich nositeliek merajú aj 50 cm. Viete si predstaviť ich nepohodlné nosenie a obtiažnu chôdzu. To všetko však hrá do kariet cirkvi, ktorá je presvedčená, že nepohodlné topánky sú výborným prostriedkom proti telesným pôžitkom, medzi ktoré rátali aj tanec... Okrem Španielska sa tento typ topánok ujal aj v Benátkach.  Pôvodne boli koturny určené do tureckých kúpeľov hammam, tam chránili chodidlá pred namočením.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.