Hodváb

Napísal Fashion Days 24. február 2013

Dnes kraľujú hodvábnickému priemyslu krajiny, kde má jeho výroba tradíciu – Čína a Japonsko. V Európe sa produkuje len v malých objemoch v južných štátoch.


Pôvod:

Pravý prírodný hodváb sa získava odmotávaním vlákien z kukiel nočného motýľa druhu priadka morušová. Existujú aj ďalšie typy hodvábu ako divoký, ktorý pochádza z kokónov motýľov priadky dubovej alebo ricínovej, ktoré dodnes žijú divoko v Číne a v Indii. Zo zámotkov ďalších tropických motýľov sa vyrába menej kvalitný a o čosi hrubší hodváb označovaný tussah. Lacnejšou a aj častejšou variantou je dnes chemický hodváb z prírodných alebo syntetických polymérov - z viskózy, acetátu, polyesteru, polyamidu a ďalších

Použitie:

Hodvábne materiály sú mäkké, jemné, ľahké, vzdušné a prirodzene lesklé. Pravý hodváb sa používa predovšetkým na luxusné textílie a módne doplnky, ako sú značkové šály, šatky, dámske šaty, blúzky, pánske kravaty, či dáždniky s pestrou potlačou. V minulosti sa z pravého hodvábu vyrábal aj brokát a zamat. Vzhľadom na to, že ide o veľmi drahú surovinu, dnes ho poväčšine nahrádza chemická varianta. Hrubší tussah je trvanlivejší a dobre sa perie. Typické hodvábnické materiály sú aksamit, atlas, brokát, buret, mušelín, organza, šantung a pod.

Foto: Fashion Days 

Starostlivosť:

Hodváb chráni pred teplom aj chladom , no jeho nevýhodou je však pomerne náročná údržba. Perie sa výhradne ručne vo vlažnej vode s jemným pracím prostriedkom alebo šampónom. Pracie prášky sú preň príliš agresívne a môžu ho vybieliť, či spôsobiť na ňom škvrny. Pri pláchaní treba postupovať od vlažnému ku studenému kúpeľu. Hodvábne veci sa sušia vo froté uteráku a v žiadnom prípade sa nesmú žmýkať, sušiť v sušičke, v blízkosti kúrenia ani na priamom slnku. Priame slnečné svetlo v spolupôsobení so vzdušnou vlhkosťou totiž jemnú textíliu rozrušuje. Vlákna žltnú a strácajú pevnosť. Preto nie je vhodné nechávať hodvábne šatky dlho na slniečku. Žehlia sa ešte vlhké. Dajte si však pozor na kvapky vody, po ktorých na hodvábe ostávajú škvrny. Vzhľad a štruktúra pravého hodvábu značne poškodzuje tiež pot, a to aj vo veľmi malom množstve. Pre jednoduchšiu údržbu sa dnes častejšie používa chemický vyrábaný z prírodných alebo syntetických polymérov. 

Perličky:

• Vlákna zo zámotku jedinej húsenice majú dĺžku od 500 metrov až do štyroch kilometrov.
• Prírodný hodváb sa používal v Číne už v 3. tisícročí pred našim letopočtom. Dôkazom sú hodvábne útržky látky z hrobu cisára Chuan Ti, ktorý tam v tom čase vládol.
• O viac ako dve tisíc rokov neskôr sa rozvinul čulý obchod s týmto vzácnym materiálom. Platilo sa zaň doslova zlatom a drahými kameňmi. Číňania tajomstvo jeho výroby preto veľmi dlho strážili a vývoz čo i len jediného vajíčka priadky morušovej sa trestal smrťou. Návod bol prezradený až v 16. storočí, kedy sa hodváb začal vyrábať aj v Európe – a to v Španielsku a Taliansku. Hodvábnické prvenstvo vyfúklo Taliansku Francúzsko až v období renesancie.
• V Európe sa produkuje len v malých objemoch v južných štátoch ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Turecko, kde sa špeciálne pre húsenice motýľov pestujú biele moruše.
• Hodvábna niť sa spriada odvíjaním niekoľkých kokónov naraz.
• Existuje aj veľmi ojedinelý lasturový hodváb, ktoré sa nazýva aj byssové. V Normandii a v Stredomorí sa z neho kedysi vyrábali pančuchy, rukavice a stuhy.

Zdroj: Nákupný klub www.fashiondays.sk.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.