Vytlačiť túto stránku

Kolobeh výšivky

Napísal Ingrid Abrahámfyová 16. február 2013

V posledných sto rokoch už ručná výzdoba odevov nemá takú dôležitosť, ako v časoch predchádzajúcich, nikdy však z odevnej tvorby celkom nevymizla...


... a v niektorých obdobiach sa stala významným ozdobným prvkom. Výsledkom zdokonaľujúcej sa textilnej technológie je produkcia, ktorá rezignovala na náročné a nákladné výzdobné techniky, ktoré boli napokon z masovej produkcie vytlačené a nahradené, viac či menej, podarenými imitáciami.

Z histórie výšivky na našom území...

Je to predovšetkým inšpirácia výšivkou z tradičných ľudových krojov 19. a 20. storočia, ktoré boli zavŕšením určitej etapy historického vývoja a uchovali prvky z predchádzajúcich období živé aj v odevoch vyšších spoločenských vrstiev. Výzdobné prvky odevov, medzi ktorými má výšivka osobité postavenie, vznikali od nepamäti, a tak, ako sa začleňovali do stále sa meniaceho a vyvíjajúceho odevu, menila sa ich primárna funkcia spájacích švíkov, či lemov okrajov v ozdobu. Časom sa staré techniky zdokonaľovali a vznikali nové, pričom demokratické postavenie, ako ozdoby najširších vrstiev, už výšivka stratila niekde v staroveku. V rannom stredoveku bol vyšívaný odev výsadou bohatších vrstiev, ktoré vlastnili bielizeň a šaty zhotovené z luxusných materiálov, ako zamat či hodváb, pričom sa na vyšívanie používala hodvábna ale aj kovová - zlatá a strieborná priadza. Aj keď k výbave šľachtičien a neskôr aj bohatých neviest zo stredného stavu, patrila zručnosť v technike vyšívania, ba vyšívanie bolo považované za vítanú kratochvíľu, „masovejšou“ výrobou sa zamestnávali najmä jednoduché vyšívačky z ľudu. A bolo skutočne len otázkou času, kedy začnú dedinské dievčence uplatňovať výšivkárske znalosti a zručnosť aj pri výzdobe vlastného oblečenia.


V polovici minulého storočia, keď došlo k opätovnému príklonu k národným tradíciám, sme boli svedkami výtvarníckych snách nadviazať na domáce tradície predovšetkým kultivovaným kopírovaním ľudového umenia. Tvorcovia sa opierali najmä o názor, že k pozitívnym hodnotám patrí najmä ozdobnosť, ktorú povýšili na slovenskú jedinečnosť. Lenže táto vznikla koncom 19. a na začiatku 20. storočia... Ukázalo sa, že tradície nie sú žiadnym zakonzervovaným a nemenným javom, ale je to skôr proces v javoch sprevádzajúci meniaci sa život.