Tento spôsob úpravy vína bol prvýkrát použitý v oblastiach Burgunska a Bordeaux. Následne z týchto oblastí sa rýchlo rozšíril do ostatných častí sveta.
Prečo práve dubový sud?
Poznáme množstvo odrôd, ale vo vinárstve sa používa hlavne Francúzsky dub - Quercus robur a Americký dub - Quercus sessiflora. Kvalita dubového dreva napomáha pomalej oxidácii vína v sude. Najlepšie spája všetky zložky nápoja a prispieva k prenosu aromatických ovocných tónov.
Vedeli ste, že jednotlivé druhy dubového dreva sa navzájom odlišujú hustotou a aromatickým profilom ako aj krajinou pôvodu? V amerických dubových sudoch prevládajú vône kokosu a kôpru. Dodávajú vínu intenzitu a bohatú barikovanú chuť. Vo francúzskych sú v prevahe arómy čokolády, kávy, vanilky a klinčekov, ktoré sú chuťou pestrejšie a jemnejšie.
Vplyv na chuť a vôňu má intenzita vypálenia (toastingu). Ľahká intenzita vypálenia, obohacuje víno o sladké a korenisté jemné detaily. Pre stredný stupeň sú typické tóny medu, nugátu a pražených mandlí. Sudy s maximálnym toastingom dodávajú bariku aromatické vnemy podobné karamelu, čokoláde a dymu. Barikovanej odrode syrah najviac svedčí tretí stupeň s tónmi kávy, dymu a čokolády, a naopak odrody chardonnay obľubujú prvý stupeň, ktorý im dodá sladkosť, krémovosť s prvkami korenia.
Od prvotných dôb, ako sa začalo vyrábať barikované víno, sa jeho dĺžka podstatne skrátila. Niektorí výrobcovia ešte dnes, považujú dĺžku pôsobenia za výrobne tajomstvo vína. Bežná doba je niekoľko mesiacov a minimálna doba kontaktu vína a dreva sú dva roky. Týka sa to hlavne kvalitných barikovaných vín typu toskánske brunello a španielske „gran reserva“.