O káve (III.)

Čiernu kávu si ľudia vychutnávajú už viac ako tisíc rokov... Objavenie kávových zrn a začiatky kávového nápoja zostávajú ukryté v legendách...

>> Móda >> Aktuálne >> O káve (III.)

Ako ľudia objavili kávu a jej účinky, zostane asi záhadou... Jedna z legiend popisuje, ako si pastier etiópskeho kláštora sťažoval opátovi, že kozy, ktoré pasie, sa po zjedení bobúl kríku rastúceho neďaleko pastvín, stávajú "roztopašnými". Opát na základe tejto informácie vraj plody kríka vyskúšal a ich povzbudzujúce účinky ho priviedli k myšlienke pripraviť z plodov odvar pre mníchov, aby pri dlhých náboženských obradoch nezaspávali.

Nech už to bolo akokoľvek, pravlasťou kávovníku je s najväčšou pravdepodobnosťou provincia Kaffa v Etiópii. Odtiaľ sa v 13. storočí dostala káva vďaka vojenským ťaženiam do Jemenu a popri brehu Červeného mora putovala do Mekky a Mediny; odtiaľ ju potom pútnici rozniesli do celého sveta. Treba však povedať, že na popularite kávy má svoju zásluhu aj islam, zakazoval totiž pitie alkoholu, a tým uvoľnil miesto pre kávu...
V 16. storočí sa káva dostala do Carihradu a záznamy hovoria o tom, že miestne domácnosti dávali za kávu toľko peňazí, ako dnešní Francúzi za víno. Neponúknuť kávu svojej žene sa dokonca považovalo za dôvod na rozvod, pretože pri svadobnom obrade muži sľubovali, že svoje ženy nikdy nenechajú bez kávy.

Do Európy sa káva dostala obchodnou cestou. Bola veľmi drahá, a tak sa spočiatku konzumovala ako liek. Prvú kaviareň (existuje dodnes) otvorili v roku 1720 v Benátkach.
Najviac kávy dnes vypijú obyvatelia Škandinávie. Káva sa tu pije od 18. storočia a jej rozšírenie sprevádzali rôzne zaujímavosti: Vyššie stavy napríklad presadili zákon, ktorý zakazoval sedliakom pitie pálenky a sedliaci si na odvetu vynútili zákaz kávy. Vo Švédsku dokonca pokladali kávu za smrtiaci jed, a keďže kráľovská výsosť Gustáv III. si to chcel overiť, využil dvoch odsúdencov na smrť (dvojčatá) k pokusu: namiesto popravy začali bratia popíjať kávu a čaj. Lekári skúmali ich zdravotné reakcie a na panovníckom dvore sa uzatvárali stávky, ktoré z dvojčiat ako prvé podľahne niektorému z podávaných "jedov". Prešiel čas, bádajúci profesori zomreli, prišla vojna s Ruskom, Francúzska revolúcia a dvaja švédski kandidáti smrti stále popíjali predkladané "jedy". Po čase sa s týmto svetom rozlúčil aj "hlavný výskumník" - kráľ Gustáv III., až potom, vo veku 83 rokov, zomrel jeden z bratov - "čajové dvojča". "Kávový odsúdenec" žil ďalej, a keďže história o jeho smrti nič nehovorí, možno žije dodnes...

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.