Je naša strava počas sviatkov a zvyšku roka naozaj najhoršia na svete?

Problematika zdravej výživy v rôznych krajinách zaujíma odborníkov už od dávna. To, ako sa darí v tejto oblasti Slovensku i Česku kontrolovala Svetová zdravotnícka organizácia.

food 291217

Výsledky, žiaľ, nie sú povzbudzujúce: naše stravovacie návyky patria medzi najhoršie na svete. Na stravu Slovákov sme sa pozreli s prof. Ing. Štefanom Schmidtom, PhD.

Choroby srdca, diabetes či rakovina sú dnes hlavnou príčinou predčasných úmrtí na celom svete. Každým rokom zomrie viac ako 36 miliónov ľudí. Do veľkej miery sme za tieto choroby zodpovední my sami, najmä kvôli nezdravému životnému štýlu, ako je pitie, fajčenie a nevyvážená strava. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe z jesene tohto roka potvrdila, že Slovensko bolo zaradené na 5. miesto medzi krajinami, ktoré jedia najnezdravšie na svete, pričom zdôrazňuje, že obyvatelia Slovenska, Česka, Slovinska, Ruska či Bieloruska a ďalších krajín by mali premýšľať nad svojimi stravovacími návykmi, a tak zastaviť ohrozovanie svojho zdravia. V publikácii WHO, CIA World Factbook a World Lung Association boli hodnotené podľa troch faktorov – spotreby alkoholu a tabaku na osobu za jeden rok a výskytu obezity v rámci populácie.

Presne podľa tohto hodnotenia východná Európa - vrátane nás a našich susedov - dopadla veľmi zle. Napríklad občania Českej republiky spotrebujú v priemere 13,7 litra čistého alkoholu každý rok a Slovinci sú šiestym najväčším spotrebiteľom tabakových výrobkov na svete, pričom vyfajčia neuveriteľných 2637 cigariet ročne. A Slováci? „Vynikajú“ 89 percentami úmrtí spôsobených vyššie uvedenými chorobami srdca, cukrovkou či rakovinou.

Keď sa však pozrieme do minulosti, pokiaľ ide o naše stravovanie, bolo to horšie. „Niekedy v našej strave prevládali živočíšne tuky (skoro všetko sa robilo na bravčovej masti), ale teraz sa situácia s rastom životnej úrovne zmenila a naša strava je podstatnejšia pestrejšia (konzumujeme avokádo, olivový olej a pod),“ vysvetľuje Schmidt a dodáva, že v minulosti bola nižšia aj úroveň medicíny i zdravotnej starostlivosti.

Mali by sme však spomenúť, že vyšší „blahobyt“ má aj negatívne stránky – patrí k nim obmedzený pohyb a často aj nadmerný energetický príjem z jedla. Práve fyzická aktivita a racionálna výživa má pozitívny vplyv na stav nášho tela. „Napriek tomu, že nejeme až tak veľa tukových jedál, až o 30 – 35 percent sa zvýšila hranica energetického príjmu z tukov. Stojí za to venovať pozornosť skrytým makroživinám, ako aj výberu produktov rastlinného pôvodu,“ objasňuje odborník. Medzi cenné oleje, ktoré by mali byť viac zastúpené v našej strave, patrí najmä repkový olej. Má najvýhodnejšie zloženie mastných kyselín zo všetkých rastlinných olejov a zo zdravotného hľadiska obsahuje najmenej nezdravých nasýtených mastných kyselín (obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji), ktoré sa nachádzajú v produktoch živočíšneho pôvodu. Repkový olej sa vyznačuje ideálnym pomerom mastných kyselín omega-3 k omega-6 – 1:2.

Keďže stále trvá sviatočné hodovanie, naše stoly budú plné vyprážaných rýb, zemiakových šalátov, koláčov a iných pochutín. Repkový olej je vhodný na vyprážanie, pretože má dobrú odolnosť voči tepelným zmenám (tu používame jeho rafinovanú verziu), dobrú stabilitu chute a vône, ako aj o 5-10% nižšiu energetickú hodnotu v porovnaní s ostatnými tukmi, vďaka ľahkému odtečeniu oleja z vypraženého pokrmu. Je tiež vhodný na pečenie alebo na prípravu šalátov a domácich majonéz.

V priebehu celého roka môže byť tiež dobrým zdrojom vitamínu E, provitamínu A a betakaroténu. Pri príprave sviatočných jedál a na Nový rok si dajte záväzok: minimálne dve lyžice repkového oleja denne, pretože táto dávka úplne pokrýva fyziologickú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) zo skupiny omega-3 u človeka. A tak - malými krokmi - môžeme zlepšiť naše stravovacie návyky. Viac informácií o repkovom oleji nájdete na www.zamilujsadorepkovehooleja.eu/.

http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2017/ncds-progress-report/en/
https://blog.cliniccompare.co.uk/most-unhealthy-countries
https://blog.cliniccompare.co.uk/most-unhealthy-countries
http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/258940/1/9789241513029-eng.pdf?ua=1
Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion - Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006
Davidson, Passmore 1971, Ziemlański, Budzyńska-Topolowska 1991, Macrae i in. 1993, Mayes 1995, GISSI- Prevenzione Trial 1999, Simpolous 1999, Connor 2000, Albert i in. 2002, Kłosiewicz-Latoszek 2002, Kolanowski i in. 2004, Harris 2005, Hodgson, Mori 2005, Simpolous 2005, Ausman 2006, Kozłowska-Wojciechowska 2006, Zatonski i in. 2008, www.eufic.org
Krzymański J. „Skład chemiczny oleju rzepakowego na tle innych olejów roślinnych”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s.47-56

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.