Nie za všetko môže len genetika

Téma chudnutia a zhadzovania kilogramov je obohratou platňou mnohých z nás. Či sa nám to páči alebo nie, je nás len málo takých, ktorí by aspoň raz v živote neriešili chudnutie do plaviek, šiat, alebo len pre lepší pocit zo samého seba. 

body w 082017

Čo je však horšie, mnoho ľudí chce chudnúť len preto, že je to módnou záležitosťou, ale hlavne príležitostne, rýchlo a doslova bez ladu a skladu. A to nie je správne. Ani dlhodobo účinné. Keď sa pustíme do chudnutia očakávame, že za pár dní naše telo zhodí všetky nadbytočné kilogramy, ktoré sme si „poctivo škrečkovali“ niekoľko mesiacov či rokov – alebo aspoň ich podstatnú časť. Možno to drastickou diétou čiastočne aj dosiahnete, no svojmu telu uškodíte. Aj v tomto prípade platí, že žiadny extrém nie je dobrý. Môžete si privodiť zdravotné problémy, ktoré sa s vami budú vliecť ešte dlho.Chudnutie a najmä dlhodobé udržanie redukovanej hmotnosti je komplexný proces a neznamená len nejesť. Veď si len spomeňte, ktorá diéta vám zafungovala stopercentne? S dlhodobým účinkom? Preto často po nadšení a nasadení prichádza frustrácia a sklamanie. Nie je to predsa fér, veď si predsa strážite jedálny lístok a zmena sa nedostavuje. Alebo sa aj dostavila, ale len prechodná, a kilá, ktoré sa predtým „rozplynuli“, sa na nás znovu lepia. Určite zato môže genetika, a teda nie je inej cesty, ako sa zmieriť so svojou postavou. 

Mnoho ľudí sa preto neskôr uspokojí s konštatovaním, že jednoducho má zlé gény a nikdy neschudne. A keď schudne, tak nie na dlho. „Áno, genetika je veľmi dôležitá, ale nie je to jediný faktor, ktorý je dôležitý pre reguláciu našej hmotnosti, keďže takmer všetci priberáme – keď sa nehýbeme a keď priveľa jeme. Väčšina z nás má práve tie gény, ktoré nás predisponujú na uskladňovanie nadbytočných kalórií, čo môže viesť k obezite. Preto je vo väčšine prípadov rozhodujúci náš životný štýl, naša životná voľba, či voľba našich rodičov, po ktorých životný štýl tak často „dedíme“, ako aj spoločenské nastavenie, ktoré tiež podporuje skôr sedavosť a ponúka nadbytok kalórií,“vyvracia jednu dogmu Barbara Ukropcová, vedkyňa a lekárka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.

Výsledky mnohých klinických štúdií naznačujú, že genetická predispozícia prispieva ku vzniku obezity približne  40-70%. Ak by sme to chceli kvantifikovať, tak na telesnú hmotnosť človeka, rozloženie tuku v tele, a tým pádom na nadváhu či obezitu, ale aj štíhlosť, má vplyv okolo 6000 génov. Ide napríklad o chuťové preferencie, pocit spokojnosti či odmeny po jedle, pokojový energetický výdaj, spontánnu pohybovú aktivitu alebo telesné zloženie či charakteristiky kostrových svalov.„Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. A stálo ich to nemálo úsilia, dokonca o ne často museli bojovať. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény a mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by nám ňou umožnili plytvať,“vysvetľuje Barbara Ukropcová. „Existuje síce aj tzv. monogénová obezita, podmienená mutáciou, teda „chybou“ jediného génu, tá je však veľmi zriedkavá a prestavuje len zlomok zo všetkých prípadov obezity. Podobne je to s endokrinnými príčinami. K celkovej epidémii obezity prispievajú len relatívne minimalisticky. Väčšinou je zvýšené množstvo tukových zásob výsledkom kombinácie genetickej predispozície, prostredia a životného štýlu.“ Teda máme šancu J

Bez trvalej zmeny to nepôjde 

To, ako vyzeráme a v akej forme sme, leží teda aj na našich pleciach a na našej voľbe.„Poznám štíhlych ľudí, ktorí mali v rodine veľa obéznych príbuzných, vrátane rodičov, ale svojimi návykmi a postojmi sa im darí zostať štíhlymi,“dodáva vedkyňa. Najväčším a najčastejším problémom však je, že sa o zmenu svojho životného štýlu snažíme len príležitostne a pri zmene svojich návykov nevydržíme. Aj preto sa často pri chudnutí dostaví „jojo“ efekt. „Ak chceme schudnúť, treba si uvedomiť, že to musí byť spojené s trvalou zmenou životného štýlu. Dôležité je vyhnúť sa nárazovým drastickým opatreniam a extrémnym režimom, so zmenou v rámci vymedzeného intervalu od-do.“Takéto extrémy k dlhodobej zmene jednoducho nepovedú. 

Drastické diéty nášmu telu neprospievajú. Možno splnia svoj krátkodobý účel, ale nečakajte od nich zázraky. Snažte sa preto postupne upraviť svoje stravovanie tak, aby vám dlhodobo vyhovovalo, bolo vyvážené, zdravé a pestré. Pretože naše telo potrebuje rozmanitosť. Určite je dobre obmedziť sladkosti, vrátane sladených nápojov, ako aj údeniny a vyprážané jedlá. Avšak malý občasný prehrešok v podobe zákusku alebo sladeného nápoja vás bude trápiť oveľa menej, ak ho vyvážite nejakým pohybom. Pokúste sa vyrovnať denný energetický príjem a výdaj, a nájdite si pohyb resp. rôzne pohybové aktivity, ktoré vás budú baviť bez ohľadu na to, či hneď začnete chudnúť alebo nie. Pohyb je zároveň aj prostriedkom na zlepšenie zdatnosti a zdravia, priaznivo ovplyvňuje telesné zloženie (a to dokonca aj bez zmeny hmotnosti) a je prevenciou ďalšieho priberania. Ak chcete zistiť, či sa hýbete dostatočne, urobte si krátky a rýchly test.

Krátke video s vedkyňou a lekárkou Doc. MUDr. Barbarou Ukropcovou, PhD. Si môžete pozrieť tu:

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.