Tento prístup by si mali osvojiť všetci tí, ktorí sa pravidelne zamotávajú v spleti lží a nervóznych argumentov, len aby obhájili svoje (celkom normálne) rozhodnutia, na ktoré majú ako svojprávni dospelí jedinci nárok, bez akejkoľvek diskusie.
Bežne sa stáva, že jeden z manželov pravidelne kladie otázky typu: Kde si bol(a)? Čo si tam robil(a)? A tak podobne... Vypočúvajúci partner tlačí vypočúvaného do obrannej pozície, snažiac sa už dopredu vyvolať pocit viny. Pokiaľ to vypočúvaný partner tak nechá, vzniká namiesto rovnoprávneho vzťahu dvoch ľudí akési poručníctvo zo strany jedného partnera, ktoré postupne (a zákonite) vedie k neúprimnosti, hromadeniu klamstiev a hysterickým reakciám na oboch stranách.
Uplatňovať svoje asertívne práva znamená nepristúpiť na "hru" vypočúvaného. Ak sa napríklad vrátite neskoro domov a partner vás začne mentorsky vypočúvať, musíte sa predovšetkým ovládnuť, a vďaka tomu ovládnuť i situáciu. Správna reakcia by potom mala vyzerať asi takto: Môžem ti, samozrejme, povedať, kde som bola; ale nezdá sa mi vhodné byť vypočúvaná. Pokiaľ si sa o mňa bál, ľutujem, prepáč; v inom prípade však nemáš právo správať sa ku mne ako maloletému dieťaťu. Som dospelý človek a sama rozhodujem o tom, čo, kedy a kde budem robiť. Keď sa upokojíš, môžeme sa o tom porozprávať.
Uplatňovať svoje asertívne práva teda znamená nepodľahnúť manipulačnému tlaku, a to nielen priamo (uvedená situácia), ale tiež nepriamo: t.j. správať sa v partnerskom vzťahu submisívne, len aby bol pokoj - napríklad infantilne zatajovať, že ste si kúpili niečo drahé (dokonca za vami zarobené peniaze); chodiť na stretnutia s kolegami či priateľkami tajne, lebo vašemu partnerovi sa to nepáči a podobne.
Asertívna zásada v skratke: Riešiť problém, žiadne obranné správanie, vecne a jednoznačne odmietnuť útoky, vydieranie a manipuláciu.
Zdroj foto: Freepik
