Vytlačiť túto stránku

Čo je to...

Napísal femme 09. júl 2019

...dobrá hádka podľa Shopenhauera alebo logika, dialektika a rétorika v jednom, keď sa háji pravda v papučiach a župane. Život je ako nekonečné sebapresadzovanie sa - od prvého nádychu až po posledný výdych. 

hadka par18

Vrcholné výkony dosahuje ľudstvo najmä v inštitúcii zvanej manželstvo. K jej prežitiu či zániku prispievajú mnohé vedné odbory, no prekvapením pre niektorých asi bude, že aj filozofia. Ako? Využitím logiky, dialektiky a rétoriky vo vzájomnej komunikácii zúčastnených, ktorej sa kratšie a výstižnejšie hovorí aj hádka.

Arthur Schopenhauer vo svojich eristických úvahách (eristika - umenie škriepiť sa v spornej veci a dostať za pravdu) nás poučí nasledovne:

- Presadzovať pravdu môžete vo vzťahu k problému ("nevenoval si v tej chvíli pozornosť tomu, čo som povedala") alebo vo vzťahu k človeku ("nikdy nevenuješ pozornosť tomu, čo ti hovorím"). Dá sa (logicky) predpokladať, že v prvom prípade bude hádka kratšia, menej osobná a tým i menej vášnivá, čiže pragmatickejšia a manželstvo ju prežije bez väčšieho otrasu. Hádku druhého typu, ktorá je veľmi osobná a tne až do kosti, sa odporúča využívať pri postupnej likvidácii manželského súžitia.

- Alfou a omegou sporu je držať sa problematickej veci a nereagovať na rozširovanie témy, čo vedie k neprehľadnosti, manipulatívnosti a napokon zámene tém. Správna odpoveď by teda znela napríklad takto: "Nie je dôležité, či hralo rádio a rovnako nie je dôležité, čo si v tej chvíli robil; prikývol si; pokiaľ si mi nerozumel, mal si to povedať." Na odpoveď typu "rádio hralo celkom potichu a vypínanie počítača predsa nespôsobuje hluchotu" nadviaže nejaký druh kamuflážnej odpovede, ako "to rádio hrá neustále, niekedy je to na zbláznenie; ja sa na rozdiel od teba musím sústrediť na to, čo robím". Pokračovanie spôsobom "chceš povedať, že ja som nesústredená a to, čo robím je menej dôležité?" je znakom prehry, "protivník" dosiahol, čo chcel - pôvodný problém bol odsunutý do úzadia.

- V prípade úskočného "protivníka" položte v úvode rozhovoru viacero otázok (s krátkymi prestávkami), ktoré priamo nevypovedajú o probléme, ale umožnia postaviť tvrdenie a rýchlu argumentáciu: "Pracoval si včera na niečom dôležitom? Dokážeš ma popri tom vnímať? Opakovaný pohyb hlavou zhora nadol je v našej kultúre znakom súhlasu, však? Takže si ma včera počúval a súhlasil si, že tú vec vybavíš..."

- Voľte správne slová a otázky: "opäť si nemohol = opäť si si neurobil čas; dohodli sme sa, že tú záležitosť vybavíš ty?; dohodli sme sa, že tento týždeň?"

- Využívajte retorsio argumenti (obrátenie argumentu). Na útok "takéto veci predsa zariaďuješ ty" reagujte spôsobom "práve preto, je najvyšší čas, aby si týmto veciam začal venovať pozornosť".

- V pravej chvíli používajte pre "protivníka" nezvyčajné termíny a vyhoďte ho týmto spôsobom zo sedla. Pokiaľ je váš partner z oblasti vied technických a povie "urob ako chceš", reagujte napríklad slovami "reverzná psychológia nie je na mieste". V prípade, že partner je psychiater, využite znalosti z muzikológie a povedzte "pianissimo sa do tejto melódie nehodí". Rovnako dobre môže vo vhodnej chvíli poslúžiť aj latinské slovíčko (ad rem = k veci; ad priora = k predchádzajúcim veciam a pod.).

- Pri presviedčaní sa vyplatí vychádzať zo známeho faktu, že čo má človek rád, to nezradí;inými slovami na sebalásku a egocentrizmus sa dá apelovať takmer vždy ("neviem si vysvetliť, prečo k tomu takto pristupuješ; pre muža ako si ty, musí byť takáto záležitosť hračka...").

- Nikdy neodpovedajte na osobné útoky, urážky a hrubosť; sú znakom bezradnosti a absencie argumentov; o tom boli presvedčení Shopenhauer aj Aristoteles a radili: Nediskutujte s jedincom, ktorý nemá dosť rozumu, presadzuje absurdnosti, necení si pravdu a nepočúva dôvody. Obaja diskutujúci si musia byť rovní, čo do vzdelania i ducha. Ak niekomu chýba to prvé, mnohým veciam nerozumie, ak mu chýba to druhé, podľahne malichernosti, nepoctivosti a hrubosti.