5 tipov ako vyuzit hadku vo svoj prospech...

Napísal Ing. Lívia Pastoreková, Certifikovaný kouč 22. september 2017

... alebo ako ju za každú cenu vyhrať. Keď vyslovím slovo hádka, aké pocity to vo vás vyvoláva? Pravdepodobne nepríjemné, možno úzkosť, strach, nervozitu. Vo svojom živote jej nepripisujeme žiadne pozitíva, práve naopak, snažíme sa hádkam vyhnúť, ako to len ide.

ing livia pastorekova

A čo takto slovné spojenie osobný rozvoj? Čo tieto slová vo vás evokujú? V niektorých z vás možno nič. V iných niečo módne, za čím sa ľudia ženú. No a v tých ostatných asi životný štýl, ktorý deň za dňom žijú bez toho, aby tomu museli dávať sofistikované názvy. Vedeli ste, že hádku môžeme využiť ako perfektný nástroj pre váš pomyselný rast? Pýtate sa ako? Začítajte sa, prosím...

Aj vy tancujete svoje tango?

Poznáte to. Je po hádke... Sedíte na sedačke – každý na opačnej strane – a mlčky „čumíte“ na televízor. Myšlienkami je každý inde. On si možno vyčíta, že sa to opäť skončilo ako vždy a neudržal nervy na uzde. A ona? Rozmýšľa, ako nabudúce nezačať kričať, rozhadzovať rukami a udržať slzy. Jeden z vás bol pravdepodobne víťaz hádky, ktorý má v rukách všetky tromfy. No skúste sa zamyslieť... kto v skutočnosti vyhral?

Takéto hádky rada prirovnávam k tangu. Po rokoch spolužitia už totiž presne vieme, aká bude reakcia partnera na našu akciu, čo bude nasledovať v procese hádania sa, a dokonca aj to, ako to dopadne... No stále dookola opakujeme zabehnuté kroky v tangu s presnosťou na milimeter. Používame rôzne zbrane a presne vieme, ako dokážu raniť:

* Vyčítame kadečo-všeličo.
* Vyťahujeme staré prešľapy, bývalé frajerky.
* Prizývame rodinných príslušníkov v štýle „A tá tvoja matka...!“, „Svoju rodinu ani nespomínaj!“
* Kričíme, plačme, prosíme o odpustenie.
* Búchame dverami, hádžeme taniermi, niekedy aj ostrejšími nástrojmi.
* Máme posledné slovo (teda snažíme sa oň)...

Isto som na niečo zabudla, prosím, doplňte si ten svoj osvedčený nástroj. My ľudia sme veru bytosti kreatívne, keď sa nám to hodí. Pri káve s kamarátkami a pri pive s kamošmi hľadáme spojencov na svoju stranu. Niekoho, kto nás utvrdí v tom, že sme sa správali celkom správne a racionálne. Šťavnato opisujeme, ako sa tá naša polovička správa ako barbar/ka a my sme v tom celom úplne nevinne. Veď to všetko ON! Partner, partnerka. To oni môžu za to, že nie sme šťastní, za to, že sa hádame. „Ako vlastne mohol/mohla?“

A tak sa opäť zamyslíme: Kto v tomto „boji“ vyhral?...

Zmeňme tango na salsu

Poďme to skúsiť inak, čo poviete? Čo ak by som vás teraz pripravila na to, že nabudúce to spravíte inak? Trošku, o jeden krôčik. A sľubujem vám, že aj ten môže byť revolučný. Žijeme totiž život sami za seba a dôležité je cítiť sa v ňom dobre. Skúsme z každej situácie vyťažiť čosi pre seba. Nielen z príjemnej, ale aj bolestivej. Poučme sa z nej tak, aby v konečnom dôsledku profitovalo celé naše okolie… Skúste jeden z týchto šiestich nástrojov (najlepšie všetky)

1. Zmeňme „To on!“ na „A čo ja?“

Máme tendencie za všetko obviňovať niekoho druhého. Partnera, vládu, susedov, rodičov… Skúsme otočiť zrak na seba. Po hádke, no aj v bežnom živote. A čo ja? Ako to môžem nabudúce spraviť inak?  Čo robím pre náš vzťah? Ako potešiť partnera? Čo ma má táto hádka naučiť? Čo môj partner potrebuje, po čom túži?

Jediný človek, ktorého môžete zmeniť, ste iba vy sami. Skúste vypnúť naučené správanie a začnite vnímať samých seba. Ako jednotlivé situácie ovplyvňujem ja sám?  Kdesi hlboko vo svojom vnútri tušíme, kde robíme chybu, ale sami pred tým zatvárame oči. Tak šup, buďme k sebe úprimní a priznajme si vlastné nedostatky. Je to totiž ten prvý a najdôležitejší krok k zmene. Našou úlohou v tomto živote je stať sa niekým – osobnosťou. Hádka je úžasný nástroj, ktorý nám ukazuje, kto sme, ako sa vo vyhrotených situáciách dokážeme správať.  Tak a čo ja, priatelia?

2. To, čo ma pri hádke zabolí, je pravda

Pri hádke často padnú slová, ktoré bolia. Tým, že sa snažíme vyhrať, vyťahujeme tromf za tromfom. Vieme, že tomu druhému ublížia, to už máme odskúšané. Zastavte sa!  Prestaňte plakať, prečo vám partner povedal to či ono. Bude to robiť dovtedy, kým v sebe danú bolesť nespracujete. Keď vás totiž niečo zabolí, znamená to, že niekto trafil do čierneho. Vaše podvedomie vie, že daný výrok je pravda.

Si hysterická, hlúpa, tučná, neschopná, zlá matka…

Si slaboch, alkoholik, sukničkár a nevieš sa postarať o rodinu…

Bolí? Ak áno, super. Partner  nám práve nastavil zrkadlo. A toto je miesto, kde môžeme porásť. Odstrániť staré presvedčenia a kráčať životom zase o čosi silnejší. Doprajme teda svojej duši šancu rásť, ona po tom túži. A ľudia okolo nás nám len ťukajú tie čierne miestečká. Môžeme sa na nich hnevať a nenávidieť ich alebo im podvedome ďakovať…  osobnostne rastieme a to sa počíta.

3. Naučme sa pravidlo 50 : 50

V každej komunikácii ide o obe strany. Nikto v nej nie je nadradený ani podradený. Sme ľudia, ktorí komunikujú, a preto si zaslúžime rovnaký priestor. Skúsme načúvať, čo nám chce druhá strana povedať, dajme druhému možnosť prejaviť sa. A zároveň aj sebe, pretože každý človek nás má čím obohatiť. Pri hádke sa preto nesústreďujme egocentricky len na seba, pravdepodobne ten druhý okrem urážok vypúšťa zo svojich úst perly. Niektoré z nich by sme nemohli objaviť sami.

4. Používajme tie správne vety

Pri hádkach je dôležité použiť prvú osobu, hovorme jednoducho za seba.

Namiesto: Ty si mi tak ublížil! Skúste:  Tieto slová ma zraňujú!

Namiesto: Nechcem, aby si bol s tými kamošmi! Vyskúšajte:  Nerobí mi dobre, ak sa s nimi stretávaš!

Namiesto: Tvoja matka sa nám stará do života! Povedzte:  Necítim sa dobre, keď sa nerozhodujeme len my dvaja!

V takom prípade na partnera neútočíte, iba mu opisujete svoje pocity. Partner tak nejde do protiútoku, ale dávate mu priestor zaujať iný postoj.  Veľmi dobrá je aj veta: „Pripúšťam, že to takto môžeš vnímať, ale…“

5. Chlapi, neutekajte; ženy, mlčte

Ako ma naučila vlastná prax kouča, muži často ukončujú hádku útekom. Mávnu rukou, buchnú dverami a s poznámkou, že toto už nemá zmysel, zdrhnú. V kútiku duše čakajú, že žena zatiaľ vychladne a výmenu názorov ukončia konštruktívne po návrate. Za dverami ich však o hodinu namiesto mačky so zježenými chlpmi čaká lev s otvorenou papuľou a vycerenými zubami. A ženy?  Tie často prilievajú petrolej do ohňa, keď sa snažia všetko hneď vyriešiť, pochopiť pocity, analyzovať… nájsť riešenie aj nápravné opatrenia! Muži, neutekajte, keď máme emóciu, radšej nás silno stisnite! A ženy, pre chlapov je prirodzené, že prechádzka im po hádke prevetrá hlavu. Potrebujú to…

Tak ako? Máte dosť návodov a informácií na to, aby ste do tanga vniesli zopár krokov zo salsy? Verte či nie, narušíte tým stereotypné tanečné kreácie partnera. Neznamená to, že ste ustúpili, a teda prehrali boj. Znamená to len, že ste zmenili postoj. Pochopili emócie a máte chuť rásť. Znamená to, že aj z hádky chcete vyťažiť čo najviac pozitív. Znamená to aj, že túžite ísť ďalej… osobnostne sa rozvíjať. Znamená to možno aj to, že do života túžite vniesť trocha ľahkosti, spoznať samého seba a cítiť sa v ňom dobre. A ten správny partner sa veľmi rád na vami vykročenú cestu pridá.

A tak sa opäť zamyslime: Kto v tomto „boji“ vyhral?…

Viac informácií na  Ing. Lívia Pastoreková

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.