Baštou najstaršieho remesla kurtizán, boli ekonomicky prosperujúce Benátky v 16. až 18. storočí. Súčasník, Pietro Aretino, ktorý žil v Benátkach začiatkom 16. storočia, realisticky opísal postavenie týchto žien vo svojich spisoch „Rozhovory s kurtizánami“. Jedna z najznámejších zástupkyň tohto remesla v Benátkach, Veronika Franco ( ✝ 1591), opisuje vo svojich listoch a básniach svoje city a názory, z ktorých vyplýva, že to bola veľmi rozumná dobrosrdečná žena. V roku 1575 vydala zbierku básni „Terze Rime“, ktorá obsahuje 25 básni, z toho 17 básni napísala sama. V nich živo a s erotickým nádychom opisuje život kurtizán. Sama bola vzdelaná, hrala na lutne a spinete, zaujímala sa o staroveku literatúru Grécka a Ríma, a poznala sa so známymi umelcami a politikmi renesančnej doby. O päť rokov neskôr publikovala päťdesiat listov, ktoré písala osobnostiam, ktoré poznala. Jednom z nich ďakuje za svoj portrét známemu renesančnému maliarovi, ktorého maľby visia skoro v každom kostole a chráme v Benátkach, Jacopovi Tintorettovi. Neskôr, po roku 1580 ju zastihla nepriazeň osudu, inkvizícia ju obvinila z čarodejníctva, tohto obvinenia sa zbavila, ale povesť už bola pošramotená. Stále pociťovala finančnú stratu počas morových rokov (1575-1577) a v roku 1582 umiera jej hlavný donor a priateľ Domenico Venier. Veronica Franco prežila bohatý život na udalosti a zavŕšila ho v 45.tych rokoch.
Dobové zdroje, z mesta na lagúne, dokumentujú dôležitosť tohto remesla, za účelom pravidelného dopĺňania mestskej pokladnice. Benátsky štát na jednej strane podporoval kurtizány lebo ich vnímal ako zdroj financií, na druhej strane vydával nariadenia, ktoré ich odlišovali od bohatých počestných žien. Týkalo sa to hlavne odievania, pretože kurtizány sa preslávili krásou a luxusnými šatami v celej Európe a stávalo sa, že cestujúci dávali nemravné návrhy počestným ženám a šľachtičnám.
Určitý rešpekt užívali iba kurtizány, nie však chudobné predajné ženy. Kurtizány si mali právo nárokovať na oslovenie „onesta meretrix“ (počestná milenka). Označenie KURTIZÁNA, pravdepodobne vychádza z francúzskeho courtisa/courtisane a talianskeho cortigiano/cortigiana, ktoré vyjadrovalo príslušnosť ku kráľovskému dvoru – dvoranov. Pomenovanie vyjadruje vyššie sociálne postavenie, v porovnaní s chudobnou a opovrhovanou pobehlicou. Napriek tomu stáli mimo dobrú spoločnosť, ale veľkú chudobu, ktorá tam bola, nepociťovali.
Krásne a mladé kurtizány, boli vydržiavané niekoľkými trvalými milencami, ktorí im zabezpečili luxusný život. Vyžadovali od nich, aby boli skúsené, vzdelané, schopné zabaviť milenca a spoločnosť učenými rozhovormi, spevom, hudbou, tancom a čítaním. Na konci svojej kariéry vzdelané kurtizány mali nasporený malý majetok, sexuálne skúsenosti a preto nemali núdzu vrátiť sa do normálneho života.
Status počestnosti formou manželstva im umožnili hlavne remeselníci a obchodníci. Benátska kronika spomína, že nie raz sa zosobášil šľachtic s bývalou kurtizánou. Spočiatku tento krok vyvolal malý škandál, ale neskôr bol spoločensky tolerovaný.
