Požiadavka kreativity sa v ponukách práce stala rutinnou a nikoho neprekvapuje. Predstaviť si však pod ňou niečo bližšie už býva problém. Definície kreativity v časopisoch a publikáciách bývajú totiž neraz natoľko kreatívne, že v menej sebaistých ľuďoch môžu vyvolávať až pocit menejcennosti.
Ak je človek presvedčený, že za kreativitou sa skrýva vysoké IQ, zvyčajne sa neznepokojuje, veď kto už by si o sebe myslel, že nie je nadpriemerne inteligentný? Vysoké IQ však podľa odborných štúdií i praxe nie je zárukou kreativity. Kreatívni jedinci môžu disponovať aj celkom priemernou inteligenciou. Ich schopnosť vytvoriť najvyššiu pridanú hodnotu čohosi, je podmienená tým, čomu sa hovorí hravosť, jedinečnosť a netradičnosť videnia vecí a javov. Z toho vyplýva, že kreatívny človek má zvyčajne zmysel pre realitu aj metafyziku, humor aj empatiu, nezávislosť aj pravidlá a je mu pomerne blízke alternatívne a asociatívne myslenie a experimentovanie, s čím sa spája aj ochota riskovať.
Tak ako iné schopnosti, aj kreativitu treba rozvíjať a trénovať. Človek tiež nemusí byť nastavený na kreatívne výkony každý deň a únavu, skepticizmus či demotiváciu, ktoré podľa prieskumov pravidelne krúžia okolo každého druhého z nás, treba zaháňať tak fyzickým, ako aj duševným cvičením. Tréning kreativity môže mať podobu brnkania na klavíri, hrania sa s farbami a štetcom alebo zachytávania toku myšlienok na papier. K ďalším formám aktivít, prostredníctvom ktorých možno v sebe povzbudiť driemajúcu kreativitu, patrí podľa odborníkov fantazírovanie o tom, čo chceme k sebe pritiahnuť a čo chceme dosiahnuť; písanie si denníka "bez zábran" (nevšímajúc si gramatiku a štylistiku ani prvoplánový zmysel či nezmyselnosť myšlienok); zapisovanie zaujímavých myšlienok z kníh alebo časopisov; zbavovanie sa strachu zo strápnenia a kritiky, ktoré sú brzdou tvorivosti, a odstraňovanie rôznych vnútornych bariér ("nemám čas", "budem na smiech", "na to som už príliš stará"...).
Tip: Ak potrebujete v sebe aktivovať nutnú dávku rebelstva a individuality, začítajte sa do Tréningu egoistov od Jozefa Kirschnera, knihy, ktorá vám pripomenie, že spoločnosť sa delí na Hlupákov, ktorí si myslia a robia, ako im povedia iní; na Chytrákov, ktorí hovoria Hlupákom, čo si majú myslieť a čo majú robiť; a Múdrych, ktorí veria sami sebe a podľa toho konajú, tvoria a žijú. Možno vás naštartuje...
