Vytlačiť túto stránku

Všetko je vo hviezdach

Napísal Ingrid Abrahámfyová 30. január 2015

To, čo vám pri pohľade na obrazy Ivety Sarvašovej napadne ako prvé, bude slovné spojenie -  magický realizmus.


Magický podklad má možno pôvod vo vyšších sférach, ale realizmus pramení z poctivej perfekcionistickej kresby.

femme: Mnohé vaše obrazy pôsobia ako ilustrácie k básňam, odkiaľ sa berie ich poeticko-magická črta ?

Iveta Sarvašová: Maľujem intuitívne a dá sa povedať, že som v zajatí nekončiacej potreby vrtsviť, dopĺňať a zapĺňať plochu obrazu prvkami, detailmi a nie vždy je mi celkom jasné, kde to všetko nakoniec skončí. Aj vďaka tejto obsesii som si vytvorila vlastnú techniku, ktorá kombinuje tradičnú kresbu ceruzkou s akvarelom, podmaľbou akrylovými farbami, prípadne perovkou. Popri všetkej tej súčasnej abstrakcii sa môže zdať, že staré umenie kvalitnej kresby je už passé, ale ja som odchovaná SUPŠ v Bratislave v časoch, keď sa talent meral kresliarskou zručnosťou a akad. sochárom Tiborom Bártffayom, ktorý ma viedol k rozvíjaniu kresby, ku ktorej som prirodzene tiahla. Pokiaľ sa  námetov týka, myslím, že je zbytočné ich nejako podrobne vysvetľovať, ako u každého výtvarníka, je to reakcia na prežité, na život okolo nás a ja ho vidím práve takto.

Foto: Osobný archív Iveta Sarvašová

femme: Školením ste grafička, ak by ste si mali vybrať, ktorá z techník by vám bola najbližšia a prečo?

Iveta Sarvašová: Môjmu výtvarnému vyjadrovaniu je asi najbližšia litografia. Pri nej sa na litografický kameň pomocou špeciálnych ceruziek nakreslí obrázok, ktorý sa zagumuje arabskou gumou a následne vyleptá. Táto technika je veľmi náročná na tlač, pretože od jej kvality závisí kvalita výtlačku. Bohužiaľ, dobrých tlačiarov je ako šafranu, obzvlášť na litografiu, takže túto techniku nevyužívam. Inou príbuznou technikou, ktorá sa približuje môjmu rukopisu, je lept. Ten využívam v hojnej miere aj vďaka podpore môjho kamaráta a kolegu Mariana Komáčka. Má výborne vybavený ateliér, takže mi s tlačou pomáha. Pri tvorbe leptu sa špeciálnym perom kreslí na pozinkovanú platničku, kresba sa ešte vyleptá kyselinou, nanesie sa tlačiarenská farba a môže sa ísť pod lis. Samozrejme, také jednoduché to celkom nie je, všetko je opäť „v rukách“ tlačiara. Občas využívam aj techniku serigrafie, ktorá asi najpresnejšie vytlačí moju obrazovú predlohu. Pri nej sa obraz špeciálne nafotografuje, majster vytvorí štyri filmy v základných farbách, plus čiernej a ďalší majster to „napasováva“ na seba a tlačí.

femme: Okrem voľnej tvorby máte skúsenosti aj  s prácou s deťmi, mládežou...

Iveta Sarvašová: Áno, základ mojej profesie bol položený na strednej škole, ale vyštudovala som aj Teóriu kultúry na FFUK v Bratislave a po štúdiu som nastúpila ako vedúca oddelenia Estetiky v Centre voľného času, kde som mala na starosti činnosť záujmových krúžkov s výtvarným zameraním. Neskôr som sa dostala aj ku konkrétnej práci s deťmi, keď som určitý čas učila výtvarnú výchovu na základnej škole v Petržalke, ale keď sa mi narodila dcéra, tak nejako plynule som sa stala, popri starostlivosti o malé dieťa, osobou v slobodnom povolaní, čo pretrváva dodnes. Ale práca s deťmi je mi asi súdená, lebo v tomto čase si štúdiom zvyšujem svoju pedagogickú kvalifikáciu a plánujem sa práci s deťmi venovať cielene. Chcela by som pracovať s deťmi, respektíve mládežou, o ktorej sa trochu čudne hovorí ako o motivovanej, teda tej, čo si výtvarnú činnosť zvolí dobrovoľne, so záujmom. Práve ich by som chcela naučiť kresliť tak, ako to aj mňa v detstve naučili moji učitelia. Ukázať im, že pomocou počítača síce za chvíľu urobia efektné „veľdielo“, ale to, čo sa im podarí po poctivom rozvíjaní kresby ceruzkou, či farbičkami, sa s tým ani nedá zrovnávať a v konečnom dôsledku prináša iný druh zážitku a uspokojenia.

Foto: Osobný archív Iveta Sarvašová

femme: Istý čas ste žili v zahraničí...

Iveta Sarvašová: Ako sa vzletne hovorí, nasledovala som manžela v jeho misii a štyri roky som strávila v Berlíne ako profesionálna manželka. Berlín je úžasné veľkomesto v čomkoľvek na čo sa ma spýtate a ja, samozrejme, môžem hovoriť predovšetkým za oblasť kultúry. Pre mňa osobne to bolo mimoriadne plodné obdobie, keď som svoj čas delila medzi návštevu múzeí a galérii a tichú ateliérovú tvorbu. Napokon som sa, ako vystavovateľ, zúčastnila prestížneho veľtrhu umenia Berliner liste. Ako jedna z menšiny som v tomto náročnom umeleckom prostredí bola komerčne úspešná, práve vďaka mojej drobnokresbe, ktorá v záľahe efektnej abstraktnej tvorby budila všeobecnú pozornosť a dovolím si povedať, že aj obdiv. Jasné, že nie som žiaden začiatočník, vystavovala som už Londýne, San Francisku..., ale práve úspech na tomto fóre ma utvrdil v tom, že moja tvorba má zmysel nielen pre mňa, alebo pre pár milovníkov umenia, ale rezonuje aj v širšom umeleckom kontexte a je primerane oceňovaná.

femme: Nemožno nespomenúť vášho osobitého koníčka...

Iveta Sarvašová: Vo voľnom čase, pokiaľ ho človek na „voľnej nohe“ vôbec má, sa venujem astrológii. Nech si o tom myslí kto chce, čo chce, všetko je vo hviezdach. Vždy som tiahla k takým záležitostiam, akou je napríklad numerológia, ale brala som celú záležitosť skôr ako pôvabnú spoločenskú kudrlinku. V určitom období som sa však stretla s dnes už nebohou Vilmou Jamnickou, najznámejšou slovenskou astrologičkou, ktorá keď uvidela moje dáta vyhlásila, že som jej nasledovníčka a naučila ma všetko, čo o astrológii dnes viem. Vystavenie horoskopu trvá niekoľko hodín, preto sa tejto činnosti nevenujem len tak, úchytkom. Ak si totiž k niečomu sadnem, chcem vidieť výsledok, preto som nikdy neuvažovala o astrológii ako o profesii. Ale všetky moje kamarátky majú odo mňa svoj horoskop a zatiaľ sme sa kvôli nemu so žiadnou nerozkmotrili.