Hlavou proti múru ?

Napísal Ingrid Abrahámfyová 27. marec 2011

Každý, kto sa pokúsil na Slovensku preraziť s pôvodným dizajnom a výrobou vám potvrdí, že takáto činnosť hraničí s masochizmom. Dizajnér Ľubo Majer na to ide tak trochu „od lesa“...


femme:
Na výstave nábytku v Nitre ste budili klamný dojem, že dovážate avantgardné sedačky z Talianska....

Ľubo Majer: Áno, máte pravdu. Slovenskí zákazníci si automaticky spájajú extravagantnejší výrobok s Talianskom, alebo so zahraničím všeobecne. O to viac boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že sedačky vyrábame na Slovensku a že celý nápad, od dizajnu až po realizáciu, vznikol takisto v slovenskej hlave. Myslím, že sme tým vzbudili dostatočnú pozornosť a možno aj začali lámať predsudky, ktoré sú v slovenských zákazníkoch zakorenené.


femme: Pracovali ste aj v zahraničí, aká dlhá bola cesta k realizácii vlastného dizajnu?

Ľubo Majer: Vlastný dizajn som začal realizovať už počas štúdia na vysokej škole. Navrhovali sme zariadenia interiérov a s dvomi spolužiakmi sme si založili realizačnú firmu. Bola to veľmi dobrá škola a dala mi mnoho skúseností. Ale už v tomto období som cítil, že navrhovanie interiérov a neustále presviedčanie zákazníkov o tom, že stolík so sadrovým delfínom nie je vždy to najlepšie do obývacej izby, nie je to, čomu by som sa chcel venovať. Ťahalo ma to k navrhovaniu sériovo vyrábaného nábytku, kde je viac času a priestoru na tvorbu a domyslenie funkčného dizajnu. Tak som sa vybral do sveta a štyri roky pracoval v dizajnérskom ateliéri v Nemecku. Tu som videl na vlastné oči, že priemyselný dizajn má svoje miesto v spoločnosti a dá sa ním celkom dobre uživiť. Táto skúsenosť ma aj po návrate na Slovensko nútila robiť veci inak a skúšať stále niečo nové. Moja nová kolekcia čalúneného nábytku je, myslím, dostatočným dôkazom.


femme: To, z čoho vychádzate pri navrhovaní nábytku, je na prvý pohľad zjavné. Sedací nábytok je váš cieľ, alebo sa posuniete aj inam?

Ľubo Majer: Určite sa posuniem aj inam, ale myslím, že pri nábytku ako kategórii zostanem. Venujem sa mu už dlhé roky a jeho výrobe rozumiem. Inšpirácie pri tvorbe sú rôzne a musia sa podriadiť reálnym možnostiam výroby a cenovej dostupnosti výsledného produktu. Pri navrhovaní poslednej kolekcie čalúneného nábytku som chcel, aby u zákazníka vyvolával pozitívne emócie. Aby bol produkt zrozumiteľný, nezameniteľný a veselý. Výstava v Nitre mi potvrdila, že sa to do veľkej miery podarilo. Návštevníci, idúc okolo nášho stánku sa usmievali a chceli si posedieť na obláčiku....


femme: Výroba, najmä malosériových zákaziek, je na Slovensku rozporuplnou záležitosťou. S čím sa pasujete vy, alebo je pravdou, že profesionálna remeselnícka česť už u nás vymrela?

Ľubo Majer: Hm, výroba ako taká nie je v svojej podstate rozporuplná záležitosť. Vo výrobe dokážete spočítať náklady a tým aj cenu, ale rozporuplní sú zákazníci. Chceli by mať to, čo si nemôžu dovoliť, a potom hádžu vinu na výrobu tvrdiac, že to nedokáže za primeranú cenu vyrobiť, že je predražená. Keď navrhujete a vyrábate atypický interiér s atypickými prvkami nábytku, z ktorých každý je v podstate prototyp, je len prirodzené, že cena je niekoľkonásobne vyššia, ako keď si kúpite sériovo vyrábaný nábytok v obchode. Cenu atypu určuje cena prípravy výroby a tiež riziko, že nie všetko sa podarí na prvýkrát. Túto skutočnosť slovenskí zákazníci nedokážu akceptovať. Dôsledkom aj týchto skutočností množstvo výrob ukončilo svoju činnosť, alebo vzdalo boj s veternými mlynmi. Tým pádom pokrivkáva aj kvalita remeselníkov, pretože nemajú kde rozvíjať svoje zručnosti. Samozrejme, česť výnimkám. Pozrite sa na náš stolík k sedačke FLORA. Je to ukážka perfektnej remeselnej práce. Tvarovo komplikovaný objekt nemá ani jednu rovnú plochu alebo hranu, celý je odýhovaný prírodnou dýhou a prelakovaný na vysoký lesk. Pred takouto prácou mám vždy hlboký rešpekt, lebo je výsledkom nielen bohatých skúseností, ale aj odvahy skúsiť niečo nové.


femme: Máte zaujímavú záľubu, podeľte sa s nami....

Ľubo Majer: Neviem či je to záľuba, skôr záležitosť, ktorá vo mne vzbudzuje zlé pocity. Veľa cestujem, v poslednom čase hlavne po Slovensku. Vždy keď niekde pri ceste zastanem, pozriem do jarku, kde takmer určite nájdem smetisko. Tak som začal tieto miesta fotografovať. Chcel by som ich niekde zverejniť, len som ešte neprišiel na to, ako to spraviť tak, aby to viedlo k náprave daného nešváru. Zrejme si musíme najprv poupratovať v našich hlavách, aby došlo aj na okolie a prírodu. Priam komicky totiž vyznievajú reklamné spoty o Slovensku, ako krásnej turistickej krajinke. Kdeže, Slovensko je jedno veľké smetisko. Známych zo zahraničia sem už radšej nevodím, lebo im nemám čo ukázať bez toho, aby som sa nehanbil za nejaký neporiadok, alebo nekvalitné a predražené služby.

 


Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.