Nikdy asi neboli také pohodlné a ergonomicky zvládnuté ako ich poznáme dnes. Za návrhom stoličiek, kresiel a pohoviek stojí rad „vynálezcov“ , ktorí sa snažia vyhovieť všetkým požiadavkám čo sa týka funkčnosti, pohodlia a dizajnu. Ale kým sme dospeli do tohto stavu, prešlo niekoľko storočí.
Od praveku ľudia sedávali na zemi pri ohnisku. Zmena nastala pri zmene štýlu bývania a nového spôsobu vykurovania. Vtedy sa forma sedenia posúva do vyšších polôh. Podľa historikov, táto zmena prišla v období približne okolo rokov 4500-2500 p.n.l., vplyvom uzavretého ohniska v peciach a krboch. Pec a krb si vyžadujú pevnú kamennú podlahu, ktorá je studená a tvrdá. V takom prostredí sú najvhodnejšie lavice a neskôr masívne tróny so širokým sedákom, ktoré sa obkladajú kožušinami. Samostatné kreslo, navrhnuté len pre jedného človeka bolo spočiatku výhradou len cirkevných hodnostárov – kňazov a princov. Neskôr sa stalo aristokratickou výsadou, spôsob ako sa odlíšiť od davu. Jedna z prvých stoličiek určených pre jednu osobu sa nazýva faldistorio. Faldistorio s lamelami alebo s nožnicovými nohami sa pravdepodobne vyvinuli spojením rímskeho a arabského typu stoličky. Konštrukcia je vyrobená z ohýbaného železa a sedák z kožených popruhov. Neskôr ich vyhotovovali z dreva, nohy stoličky pripomínali dvojité nožnice.
https://femme.sk/index.php/byvanie/byvanie/item/8748-stolicka-nevyhnutna-sucast-nasej-kultury?tmpl=component&print=1#sigProIdc57c69f86d
S novým životným štýlom v období renesancie, dochádza aj k „revolučných“ zmenám vzhľade a v prevedení tohto typu nábytku. Otvorené krby a pece nahrádzajú keramické pece, ktoré viac vyhrievajú. Múry domov sú tenšie a kamennú podlahu vystriedala drevená. Ťažké drevené tróny ustupujú novému typu stoličiek, ktoré sú ľahšie, ale nestrácajú na pevnosti a stabilite. K zrodu základných princípov konštrukcie „novovekej“ stoličky ako ju dnes poznáme, dochádza v období rokov 1600-1680. Ako inak, majstrami dizajnu a výrobných procesov sa stávajú Taliani. Z Talianska pochádzajú sgabelli, sú to filigránsky vyrezávané drevené stoličky, v domácnostiach si obľúbili tzv. truhlice na sedenie - cassapanke, s odkladacím priestorom pod sedákom a tzv. „nožnicové kresielka“, či kreslá s polkruhovým operadlo nazývané da parata.